Ako sme slávili 1. máj

Objednávateľ politickej reklamy: Chilli Peppers s.r.o., Sasinkova 1097, Piešťany

1. máj – sviatok práce je v mysliach mnohých súčasníkov neoprávnene zakorenený ako socialistický prežitok. Tento sviatok však má korene v kapitalistických Spojených štátoch amerických. Vznikol na počesť masových štrajkov robotníkov v USA za 8 – hodinový pracovný čas.

Centrom tohto odporu bolo Chicago. Štrajk pokračoval aj v nasledujúcich dňoch až bol napokon krvavo potlačený políciou, keď pri streľbe do štrajkujúcich bolo 6 ľudí zabitých a okolo 50 ťažko zranených. Tento akt spustil vlnu represií a zatýkaní  vedúcich osobností z radov robotníckeho hnutia.

Už 1. ČSR prijala Sviatok práce za svoj a pravidelne, od roku 1919, kedy bol vyhlásený za štátny sviatok, ho i oslavovala. Na sklonku 30-tych rokov sa tento sviatok v ČSR stal demonštráciou odporu voči fašizmu.

Objednávateľ politickej reklamy: Jaroslav Šidlo, Litovelská 676, KNM

Poďme si však pripomenúť doby nedávne, keď sme 1. máj povinne strávili na manifestácii  v uliciach nášho mesta. Sviatok práce bol uzákoneným sviatkom a oslavoval sa sprievodmi v každom meste. Každý podnik, inštitúcia i organizácia sa zúčastnili sprievodu. V Kysuckom Novom Meste bola najväčšia zostava samozrejme zo ZVL. Ďalšie podniky boli napr. V. D. Rozvoj, Drevina, ďalej JRD a školy z mesta i z okolitých obcí. Svoje zastúpenie v sprievode mali i záujmové združenia napr. Zväzarm alebo drobnochovatelia a záhradkári. Samozrejme nemohli chýbať ani odborári združení vo vtedajšom ROH. 

Samotný sprievod začínal v dopoludňajších hodinách. Podniky a organizácie sa začali zoraďovať na Partizánskej ulici (dnes Belanského), zoradisko pokračovalo na Litovelskej okolo Domu kultúry a končilo až na Jilemnického ulici (dnes Dlhomíra Poľského). Sprievod prechádzal smerom k námestiu, kde bola vystavaná tribúna (v miestach medzi tzv. „Žltým domom  a podlubím). Vrcholom osláv bolo defilé popred tribúnu za skandovania hesiel o svetovom mieri a vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa v spoločnosti. To bolo sprevádzané mávaním tzv. „mávatkami“,  čo boli rôzne papierové dekorácie na drevených „paličkách“ vyjadrujúce napr. strapce vo farbe československej trikolóry, rôzne alegórie mieru a pod. Nechýbali ani vlajky štátov socialistického bloku, či vyobrazenia vedúcich osobností internacionály a KSČ (Marx, Engels, Lenin, Gottwald, Husák a pod.). Spomínam si, keď sme si v škole na hodine výtvarnej výchovy svojpomocne vytvorili „mávatka“ z výkresu s motívom holubice mieru so zemeguľou. My, školáci sme mali obdobie tesne pred 1. májom veľmi radi, lebo nám veľa vyučovacích hodín odpadlo na úkor nácviku manifestácie.

Osobitnou kapitolou v prvomájovom sprievode boli „alegorické vozy“. Išlo v podstate o trojrozmerné transparenty umiestnené na korbách nákladných automobilov alebo vlečkách traktorov. Jednotlivé podniky sa predháňali v tom, ktorý alegorický voz bude krajší, okázalejší a výstižnejší. V pamäti mi utkveli najmä „železná ruka proletariátu lámuca rakety s jadrovými náložami“ alebo točiaca sa zemeguľa pod červenou vlajkou Sovietskeho zväzu. Po ukončení manifestácie sa ešte konali rôzne kultúrne podujatia ako vystúpenia folklórnych súborov a podobne.

Tradícia prvomájových sprievodov zanikla s rokom 1989. Našťastie však bola zachovaná kontinuita a 1. máj zostáva dňom pracovného pokoja aj keď bez okázalých osláv. 

autor: Mário Janík – Kysucké múzeum
foto: archív autora