Dožívajúci koníček

dove-2516641_1920

Predchodca dnešných emailov a sms správ, pre niekoho škodca a pre niekoho jedlo, ale najväčšiu radosť z neho majú holubári a vystavovatelia, ktorí ho chovajú pre pretekanie či výstavy.

Holubov najviac poznajú obyvateľia veľkých miest. V mestách je to škodca, ktorý ničí svojimi výkalmi mestské pamiatky ako sú kostolné veže či sochy. Holub je však aj kulinárska špecialita a na internete je množstvo receptov na jeho prípravu. Je spájaný aj so známym porekadlom: Nikomu nepadajú pečené holuby do úst – Kto sa chce mať dobre, musí pracovať.

Pokiaľ uvidíte na oblohe krúžiť kŕdeľ holubov v pravidelných trasách, je jasné, že niekde na blizku sa nachádza človek, ktorý ich chová a stará sa o ne a tieto nie príliš veľké vtáky práve trénujú na nejaký dôležitý pretek. Nie však každý holubár s holubami aj preteká. Chovatelia ich často chovajú iba tak, pre záľuby, prípadne na výstavy. Preteky poštovných holubov sa konajú na celom svete a za umiestnenie sa dostávajú aj trofeje. Je to však už postupne vymierajúci šport. Keď sa niekedy prechádzam okolo holubníkov, vždy tam vidím už len tú staršiu generáciu holubárov a nástupníka v podobe syna alebo vnuka by ste hľadali len ťažko. Pritom poštovné holuby sú neuveriteľne krásne a veľmi elegantné vtáky, ktoré sa dajú časom aj ochočiť. Plachosť strácajú aj tie mestské z námestí, kde podaktoré dokážu doslova zobať z ruky.

Samotný pretek spočíva v tom, že sa vybrané holuby zavezú mimo miesta, kde žijú. Niekedy sú to aj stovky a v ťažších pretekoch aj tisíc kilometrov od domova. Holub má v sebe čip a ten, ktorý sa najrýchlejšie dostane do svojho holubníka, vyhral. Samozrejme, nie každý holub to má domov rovnako ďaleko. Výsledky sa vyrátavajú podľa určeného vzorca, pre každého holuba osobitne. Holuby totiž majú neuveriteľný inštinkt vrátiť sa do svojho holubníka. Nemá žiadnu navigáciu, nesleduje a nepamätá si cestu späť. Vedie ho proste láska po domove prípadne nejaká fajne operená samička :). Toto je také to holubárske vysvetlenie. Vedci však vypracovali množstvo hypotéz. Najpravdepodobnejšou sa ukazuje tá, že severojužnú orientáciu mu zaisťuje schopnosť vnímať zemský magnetizmus a východozápadnú zase vnímanie polohy Slnka.

V Kysuckom Novom Meste a v jeho okolí je ešte množstvo aktívnych holubárov. Niektorí chovajú holuby už len tak zo záľuby, ale niektorí ešte aktívne pretekajú. Najväčšie zastúpenie má mestská časť Suľkov alebo Dolinský potok. Sú to napr. Blažek Zdeněk, Janouš Karol, Svrček Ladislav, Macejko Rastislav, Komolík Milan, Radolský Štefan, Belák Jozef. Ďalšími sú pán Mikula zo sídliska Kamence, pán Híll, ktorý má svoj holubník pri Spojenej strednej škole v KNM, pán Lisko Eduard a Macejko Ľubomír z Dúbia. Práve posledný menovaný má už za sebou aj účasť na Olympiáde, ktorá sa v tomto menej známom športe konala. V okolitých obciach sú aj ďalší, ako v Nesluši, Povine, Rudine,… Holubárov je ešte stále veľké množstvo.

Ako som už písal, všetci títo holubári sú už starší páni na zaslúženom odpočinku a celú túto záľubu si financujú sami zo svojich dôchodkov, prípadne životných úspor. Kto by si myslel, že holubárčina le lacný špás, je na omyle. Cena jedného holuba môže byť aj 100 €. Tie lepšie, ktoré už dosiahli na stupne víťazov v nejakých pretekoch aj niekoľko tisíc €. Ďalšie náklady ako lieky, strava, štartovné na preteky a mnoho ďalších vecí sa môže za rok vyšplhať aj na 1000 €. Takže ak sa z nejakých pretekov nevráti jeden holub, niekedy to zabolí, podľa toho, akú mal hodnotu pre majiteľa, či už finančnú alebo spoločenskú. Ak sa v holubníku nachádza približne 80 holubov, ďakujem pekne! Holubník v hodnote osobného automobilu v základnej výbave, prípadne  namakaný cestný bicykel.

Každý má svoje záľuby. Niekto šport, niekto knihy, niekto sa rád len tak celé dni povaľuje na gauči. Títo páni zasvätili skoro celý život svojmu koníčku, holubárčeniu. A keď Vám niekedy bude nad hlavou krúžiť kŕdeľ holubov, možno na Vás z jedného niečo spadne a nebude to príjemné. Ale pomyslite si, že to možno bolo od nejakého svetového šampióna, ktorý vyhral dôležité preteky v konkurencii desiatok tisícov holubov na jednom preteku. Je len škoda, že táto záľuba a šport nemá svojich následovníkov v takom počte ako staršia generácia holubárov.

 

Autor: Miroslav Janouš

Foto: pixebay