Filip Svrček: Graffiti a celkovo každý druh maľby je pre mňa o absolútnej slobode sebavyjadrenia

Filip Svrček

Tvoja osoba sa pre mňa spája najmä so ‎Sewer Street Fest‎, ktorý sa v Kysuckom Novom Meste konal už viackrát. Naozaj zaujímavé podujatie, ktorého výsledkom sú rôzne graffiti maľby na viacerých miestach v meste. Kedy bol vlastne zorganizovaný prvý ‎Sewer Street Fest a čo tomu prechádzalo, respektíve ako vznikla myšlienka na jeho zorganizovanie?

Priamo „SSF“ bol oficiálne zorganizovaný prvýkrát na jeseň roku 2017. Avšak predchádzalo mu niekoľko ročníkov  podobných akcií pod hlavičkou martinskej organizácie Live Painting. Tento druh podujatia som dotiahol do mesta v roku 2013.

Chalani mali s organizáciou podobných akcií už skúsenosti, postupom času som to u nás v meste pod názvom „SSF“ prebral celé na seba.

Myšlienka bola jasná, oživiť verejný priestor farbami. Mne osobne prekážalo, že tuším v roku 2009 sa v Žiline uskutočnil posledný obdobný program a odvtedy nič. Nenašiel sa človek, ktorý by na úrovni dokázal zastrešiť ucelenú komplexnú akciu. Musel som cestovať za podujatiami po Česku a Slovensku. Povedal som si, že stačilo, spravíme si to doma a ľudia budú cestovať tu. Samozrejme, počas celého toho obdobia som nazbieral veľa skúseností a množstvo kontaktov na kvalitných umelcov, čo mi uľahčilo oslovovanie a spoluprácu.

Mohol by si nám priblížiť podstatu graffiti, popísať čo znamená, čo predstavuje?

Poviem svoj pohľad na graffiti, pretože tých pohľadov je mnoho. Nechcem to škatuľkovať a hovoriť komplexne lebo to nie je dobré.

V jednoduchosti je pre mňa graffiti práca s písmom v akejkoľvek forme osadená do verejného priestoru či už chceme, alebo nechcene. Predstavuje vizuálnu komunikáciu na často doslova primitívnej úrovni alebo naopak na prepracovanej umelecky hodnotnej platforme s účelom poukázať na momentálnu problematiku, alebo čisto skrášlenie verejného priestoru s jasným odkazom pre každého.

Filip Svrček

Ako si sa ku graffiti dostal ty a čo je tvoja špecifikácia?

Od malička som mal vzťah k maľbe a práci s médiami tohto druhu. Zlom nastal pri návštevách Žiliny. Ako chlapca ma fascinovali graffiti v tej dobe umiestnené v rôznych lokalitách mesta. Bol to tak silný podnet, že som to musel vyskúšať aj ja sám. Samozrejme, vyplýva to aj z toho, že som navštevoval ZUŠ v KNM, kde som ukončil štúdium až pri odchode na vysokú školu.

V čom pre teba spočíva čaro graffiti, čím je pre teba, čo ti dáva?

To je jednoduché. Graffiti a celkovo každý druh maľby je pre mňa o absolútnej slobode sebavyjadrenia. Už len ukladanie vrstiev farby na pripravenú plochu vyvoláva doslova pocit šťastia. Dovolím si povedať, že aj keď maľujem kuchyňu na bielo vyvoláva to určitý druh satisfakcie . Robí ma to úplným a šťastným. Na druhej strane mi to otvorilo mnohé dvere a spolupráce na miesta, kde sa bežne človek nedostane. V poslednom rade tvorí to časť môjho bočného príjmu.

Ako tvoríš? Odkiaľ čerpáš námety? Alebo spýtam sa inak,  kým príde výsledná podoba nejakého výtvoru, čo všetko tomu predchádza?

Môj proces tvorby je rôzny. Často je to spontánne, zoberiem farby a idem maľovať, dielo tvorím priamo na stene alebo plátne. Bez predlohy len s nejakým konceptom v hlave a momentálnou náladou.

Niekedy tomu predchádza príprava v podobe rôznorodých skíc alebo inšpirácie v danom momente.

Ďalší variant je realizovanie zadania či ponuky. Tomu predchádza príprava, návrhy, stretnutie s klientom a samotná realizácia dohodnutého diela. Snažím sa realizovať iba projekty, ktoré sú mne vlastné a mám pri nich voľnu ruku. To je veľmi dôležité. Vtedy to má naozaj zmysel.

Graffiti je pre teba záľuba alebo je spojené aj s tvojim povolaním?

Ostalo mi to ako hobby za čo som rád, pretože netuším do akej miery by to zmenilo alebo zdeformovalo môj pohľad na vec, pokiaľ by som ukončil  štúdium VŠVU.

Momentálne mám regulérne zamestnanie v stavebnej firme.

Ľudia na Slovensku vraj ešte stále vnímajú graffiti ako niečo zlé, najmä kvôli nápisom na fasádach budov alebo vlakoch a podobne. Ako to vidíš ty?

Ja im nemám za zlé, že to vnímajú ako niečo agresívne a nie správne. Samozrejme, jedná sa o poškodzovanie cudzieho majetku bez debaty, takže ten postoj je prirodzený. Vec sa má tak, že presne toto čo ľudia na tom najviac nenávidia sú tie skutočné graffiti. Je to absolútna prapodstata ako to vzniklo a kam graffiti patria. Patria do ulice. Graffiti sú od začiatku spojené s maľovaním tak isto dopravných systémov miest. Sú to pojazdné galérie. Tu vzniká presný popis. Rebélia, nesúhlas so spoločnosťou, systémom a podobne. Je faktom, že môj pohľad je skreslený, nakoľko do toho vidím príliš a viem si vyvodiť spojitosti, poznám históriu a nemenné fakty. Každý jeden člen tejto subkultúry má pravidlá a hranice toho, kde maľbu umiestniť, nastavené úplne inak. Vždy je to o jedincovi. Sú ľudia, ktorí maľujú iba legálne plochy a zákazkové maľby. Na druhej strane sú skupiny, ktoré sa venujú ilegálnej činnosti a nikdy ich neuvidíte maľovať na legálnych zónach. Mám pocit, že práve táto skupina ľudí udržuje slovo graffiti pri živote. Ak by toto úplne zaniklo, ostali by len “kolotočiarske” maľby na rôznych plochách bez žiadnej hodnoty a presvedčenia.

Viem, že mnoho ľudí  využíva umenie graffiti či už v interiéri, alebo v exteriéri. Myslím tým, že si napríklad dajú niečo namaľovať, respektíve nasprejovať v byte či dome?

Dá sa to aplikovať hocikde a ľudia to žiadajú. Fasáda domu, interiér domu, dodávka, auto, plátno, drevo, sklo či stíhačka. Sprejová technika je absolútne flexibilná.

A minule ste aj s Erikom Šoškom robili maľbu pre Ford v Žiline. Teda o maľby je záujem aj medzi firmami, čo svedčí o jeho rastúcej popularite…

Záujem je medzi firmami a tak isto aj medzi fyzickými osobami. Človek si to v podstate neuvedomuje, ale transformácia graffiti v komerčnom priemysle je zastúpená nad mieru. Samozrejme, hodnotná reklamná maľba má pre zákazníka oveľa väčšiu hodnotu ako nejaký polepený billboard. Toho sú ľudia prejedený a doslova im to vadí. Tu vzniká priestor pre nás.

Jednoduchý príklad sú reklamné spoty automobiliek, ich reklamné kampane. Takisto odevný priemysel, kde majú prvky graffiti obrovské zastúpenie od low fashion ako HM až po high fashion domy ako Louis Vuitton a pod. Takto by sa dalo pokračovať ďalej kde všade je to obsiahnuté.

Filip Svrček

Vy v podstate fungujete aj ako komunita, spolu sa stretávate, organizujete festivaly, podujatia alebo sa mýlim?

Kedysi to tak fungovalo, existovala komunita. Ku dnešnému dňu sa taký pojem vytratil. Mladí ľudia, teda aj moji kamaráti odišli za lepším životom inde. Z organizátorov som tu ostal žiť iba ja. Väčšina ľudí, s ktorými som spolupracoval odišli do zahraničia. Teraz sa stretneme zriedka raz či dvakrát do roka pri nejakej príležitosti a to je všetko.

V meste a širšom okolí sme na realizáciu ostali ja a Erik. Takisto posledná akcia bola na 80% riešená cez sociálne siete a telefón, čo bolo veľmi náročné.

A čo ma veľmi mrzí je, že mladí ľudia absolútne nejavia o to záujem. Nie je tu naozaj nikto, kto by aspoň časť z toho preberal na seba. Ono jedného dňa k tomu príde a tieto akcie sa na severnom Slovensku úplne vytratia.

Ako najradšej oddychuješ?

Najradšej oddychujem v posteli po tej fyzickej stránke :).

Ale keď si naozaj chcem oddýchnuť, rád cestujem s rodinou, prípadne posedením v kruhu rodiny a priateľov, samozrejme pri maľovaní úplne vypínam. Žiadne neobvyklé spôsoby oddychu u mňa nenájdete.

Kde môžeme okrem Fordu v Žiline, pre ktorý si robil nedávno, vidieť tvoju tvorbu?

V poslednom roku bolo realizovaných viac interiérových záležitostí ako tých vonku. Tým pádom verejnosť až v takej miere nemá možnosť to sledovať. V rámci mesta mám spoluprácu s J. Ďurišom na oplotení mäsokombinátu poznávacie znamenie (Škoda R).

Momentálne pripravuje veľmi pekný projekt v rámci vybraných objektov v KNM. Naše práce budú dostupnejšie pre ľudí a dúfame, že sa všetko podarí tak ako plánujeme. Realizácia by mala prebiehať v blízkych mesiacoch. Ale nechcem predbiehať.

Autor: Petronela Hercová

Foto: Filip Svrček