Hossa – Pánik – Bugáň

16298392_1912228815676599_6203413236843674604_n

Tento športový nadšenec a fanúšik všetkých slovenských športovcov v zahraničí, si vo svojich 35 rokoch splnil sen. Keďže sa s Rudom poznám a mňa veľmi zaujímalo, ako sa mal za „veľkou mlákou“, hneď som sa s ním o tom pozhováral a pár informácií aj zapísal.

Rudo, čo ťa k tomu viedlo, aby si vycestoval na ďaleký západ?

Každý športový nadšenec má svoj obľúbený tím, prípadne hráča. Ja sa cítim ako patriot a fandím všetkým športovcom, ktorí reprezentujú našu krajinu. V roku 2009 sa stal Marián Hossa ako voľný hráč hráčom Chicaga Blackhawks a vtedy sa stal mojím obľúbencom, lebo mesto Chicago bolo mojím obľúbeným mestom už od čias Michaela Jordana v NBA.

Vtedy si začal snívať svoj sen?

Áno, presne vtedy som si povedal, ako by to bolo super,  vycestovať do Chicaga a zažiť atmosféru najlepšej hokejovej ligy na svete a pozrieť si naživo zápas slovenskej hviezdy, ktorou Marián Hossa bezpochyby je. Väčšina fanúšikov chodieva hokejové hviezdy pozerať na majstrovstvá sveta, no ja som si zvolil tú komplikovanejšiu cestu.

Prečo komplikovanejšiu?

Ja som to mal aj ako výlet. Vyrazili sme v piatok ráno z Viedne a vrátili sme sa o šesť dní. Nikdy som neabsolvoval taký dlhý let, tak som si to chcel vyskúšať. Chcel som si popozerať mesto, spoznať kultúru a ísť na dva zápasy NHL a jeden zápas NBA.

Tak tomu sa už povie naozajstný zážitok. Koľko ťa vyšiel takýto výlet?

1500€. V cene je zarátané ubytovanie na päť nocí v štvorhviezdičkovom hoteli, raňajky, letenky a vstupenky na zápasy. Ubytovanie bolo perfektné, ale strava a poskytovanie služieb už slabšie. Ak by som mal udeliť známku, tak asi dvojku.

16142647_1910436515855829_6921376032369454710_n

To je ale kopa peňazí. Neutrpel tým tvoj rodinný rozpočet?

Ja nemám ani deti a ani manželku. Nikto mi do toho „nepindal“. (smiech)

Čo všetko si v Chicagu videl, a ktoré miesta si navštívil?

Mňa najviac zaujímala hala United Center, keďže to je domovský stánok Jastrabov.  Ale boli sme aj v reštaurácii Michaela Jordana, v Millenium parku, pri Michigenskom jazere a v najvyššej budove v Chicagu – Willis Tower – 442 metrov vysokú.

16298676_1911739315725549_7262957299386833601_n

Na sociálnej sieti som videl tvoje video, ako si sa stretol s Hossom a Pánikom. O čom ste sa zhovárali?

Moc sme toho nestihli, lebo sa zase ponáhľali späť do šatní. Ale som rád aj za tú chvíľku, a že sa vôbec hŕstke fanúšikov ukázali a pokecali. Pýtali sa nás, že odkiaľ sme. Ukázal som im svoje tetovanie, ktoré pochválili a s Pánikom zhodnotili, že som teda poriadny fanúšik. Urobili sme spoločné foto a potom už odišli.

V prvom zápase si našim hokejistom priniesol šťastie. Výhra 4:2 s Vancouverom  a tri kanadské body. V druhom však prehrali 2:5 s Tampou. Ako znášajú prehru americkí fanúšikovia?

Oni sú úplne iní ako my, európski fanúšikovia. Oni len sedia, jedia, pijú a pozerajú zápas. Oslavujú, iba ak dá ich tím gól. Žiadne chorály alebo popevky. V tomto je európsky fanúšik lepší, lebo vie na štadióne urobiť výbornú atmosféru. Plusom pre mňa bolo, že všetci mali dresy alebo mikiny s logom Chicaga. U nás chodia fanúšikovia doobliekaní ako sa im zachce.

Čo povieš na štadión? U nás sú dve moderné arény. Môžeme sa s nimi porovnávať?

Ja som bol síce len na Slovane, ale myslím, že arény na Slovane a United Centre sú vybavením asi na rovnakej úrovni, len divácka kapacita je iná. United Center v Chicagu je asi raz taký veľký štadión ako je na Slovane.

16265523_1910760052490142_5572612685591610203_n

A čo Americké ženy?

Ako ktoré, je to tak 50 na 50. Belošky, černošky, veľké a aj útle. Ale niektoré boli aj krajšie ako tie naše.

Určite sa ti dostal do uší možný prestup Tomáša Tatara do Chicaga. Potešilo by ťa to?

Určite áno. Bolo by to fantastické, mať v NHL znovu smrtiaci slovenský útok, ako bol v St. Luis Blues. Vtedy Demitra-Handzuš-Bartečko boli postrachom pre všetky mužstvá v NHL.

Máš v pláne si to niekedy zopakovať?

Veľmi rád by som, ale nie je to také jednoduché a aj cestovanie je dosť únavné. Možno o pár rokov, ak by Hossa s Pánikom ešte hrali, prípadne by k ním pribudol ešte nejaký Slovák, napríklad ten Tatar. Myslím si, že ak má človek nejaký sen, mal by urobiť všetko preto, aby si ho splnil. Mne sa to podarilo a mám neskutočný zážitok na celý život.

Autor: Miroslav Janouš

Foto: archív Rudo Bugáň