Krása ukrytá v symbolike

Kto vytvoril nové vitrážové okná v Kostole sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste a čo znamenajú symboly na nich zobrazené?

Najstarším stojacim kostolom na Kysuciach je Kostol svätého Apoštola Jakuba staršieho v Kysuckom Novom Meste. Aj keď názory na obdobie jeho vzniku sa rôznia, u verejnosti prevláda povedomie o roku 1284, ktorý spomenul v kanonickej vizitácií z roku 1767 vtedajší kysuckonovomestský farár Andrej Najzer. Samozrejme, že z pôvodného kostola už toho veľa nezostalo, keďže prešiel viacerými prestavbami. Nemilosrdné boli k nemu, tak ako i k celému mestu, najmä veľmi časté požiare. Po poslednom z nich v roku 1904 bol obnovený do súčasnej neorománskej podoby. 

Tak, ako sa striedali generácie farníkov, prichádzali a odchádzali do kysuckonovomestskej, či neskôr novovzniknutej farnosti sv. Jakuba i kňazi – správcovia farnosti, z ktorých takmer každý zanechal svoju stopu na vzhľade, či funkčnosti svätostánku. Menil sa vzhľad kostola, pribúdali liturgické predmety či iné sakrálie, chladné priestory začalo zohrievať ústredné kúrenie, osvetlenie sviečkami nahradilo elektrické, cez vojnu skonfiškované zvony nahradili nové, prebehli generálne opravy…

Najnovšie zušľachtenie výzoru Kostola sv. Jakuba sa datuje do roku 2018, kedy boli osadené namiesto dovtedajších fádnych oblokov v presbytériu a lodi nové vitrážové okná. Ich autorkou je umelkyňa priamo z Kysuckého Nového Mesta Mgr. Ľubica Šusteková. Autorka je absolventkou Strednej školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde vyštudovala odbor konzervátorstvo a reštaurátorstvo – závesné obrazy, tabuľová maľba a polygrafia. Vysokoškolské vzdelanie si doplnila na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a Dubnickom technologickom inštitúte v Dubnici nad Váhom. Mgr. Šusteková má za sebou i bohatú pedagogickú kariéru, keď 20 rokov pôsobila na Základnej umeleckej škole v Kysuckom Novom Meste a v súčasnosti už 12. rok vyučuje na Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste, kde sa venuje umeleckým kováčom, ktorých zasväcuje do kreslenia a modelovania návrhov pre ich tvorbu. Vo svojej umeleckej tvorbe sa venuje najmä kresbe, maľbe, úžitkovému výtvarníctvu a reštaurovaniu. Pani Šusteková uspela vo výberovom konaní spomedzi viacerých autorov. Výberové konanie bolo prevedené tak, aby návrhy zostali anonymné a výberovú komisiu nemohlo ovplyvniť meno autora. Tak bola eliminovaná otázka prestíže a do popredia sa dostalo samotné stvárnenie a umelecký dojem a hodnota návrhu. 

Umelecké a technické realizovanie autorkinho návrhu sklenených výplní previedla firma Pracownia witraży Ireneusz Franusik z Poľska, hliníkové okná vyrobila firma ALU-METAL s.r.o. z Krásna nad Kysucou.

Poďme sa však pozrieť na samotné okná. Vyobrazené sú na nich atribúty svätých, čím autorka upustila od figurálneho vyobrazenia svätcov a posunula do popredia kresťanskú symboliku. V samom centre každej vitráže je vyobrazenie konkrétneho atribútu svätého a toto vyobrazenie je doplnené jedinečnou a pre autorku špecifickou ornamentálnou výzdobou. Z ôsmich okien je sedem štíhlych vysokých oblúkových okien, rešpektujúcich neorománsky sloh, v ktorom bol kostol po požiari spomínanom v úvode obnovený na návrh architekta Juraja Cíglera. Jedno okno je okrúhle, tzv. „volské oko“ v presbytériu.

A práve posledne menovaným oknom začneme pri predstavovaní jednotlivých vitráži. Je na ňom holubica – symbol Ducha Svätého, ktorý v jej podobe zostúpil z nebies, keď sv. Ján Krstiteľ krstil Ježiša Krista v rieke Jordán.

Ďalšie tri okná v presbytériu vyjadrujú v jedinečnej ucelenej forme tri božské cnosti. Kríž, ktorý okrem všeobecne ponímaného symbolu utrpenia, predstavuje pre kresťanov aj symbol viery, pretože práve na kríži sa odohral súboj medzi  diablom a Ježišom Kristom – Božím Synom. Ježiš zvíťazil a premohol smrť a tým nám zabezpečil večný život. Druhou cnosťou je nádej a je symbolizovaná kotvou. Kotva bola pre námorníkov istotou pred rozbúrenými živlami a i v duchovnom živote kresťana predstavuje záchranu pred hriechom a zatratením. Poslednou Božskou cnosťou je láska a tú nemôže symbolizovať nič iné ako srdce. To je všeobecne symbolom lásky aj mimo kresťanské komunity a ako taký je používaný po celom svete. 

Ďalšie vitrážové okná sú v lodi kostola, po dve z južnej i severnej strany. Na južnej strane sa nachádzajú okná so symbolmi mušle – hrebenatky, ktorá je atribútom sv. Jakuba staršieho, apoštola, patróna Farnosti sv. Jakuba. Ten býva ikonograficky znázorňovaný s pútnickou palicou, kapsou a mušľou – hrebenatkou.  A práve táto mušľa, nazývaná aj svätojakubská je symbolom pútnikov putujúcich do Santiaga de Compostella, kde je sv. Jakub pochovaný. Na druhej vitráži sú ruže, symbol sv. Terezy z Lisieux. Ruže sa viažu k jej výroku „Keď budem v nebi, vyprosím Vám veľa milostí. Bude to ako dážď ruží“.

Do severnej strany lode boli umiestnené okná so symbolmi Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, odkazujúce na panenské počatie Bohorodičky a jej srdce, ktoré nikdy nebolo poškvrnené hriechom. Na druhej vitráži je symbol ľalie, atribút ženícha Panny Márie sv. Jozefa, ktorý býva vyobrazovaný s malým Ježiškom v náručí a ľaliou v ruke. Ľalia je zároveň symbolom čistoty a symbolizuje i čistotu srdca sv. Jozefa. 

Osadenie vitráží do oblokov Kostola sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste je jednoznačne krok, ktorý zušľachtil vzhľad tohto svätostánku. Zostáva však ešte spomenúť autora myšlienky, ktorým je správca farnosti a dekan kysuckonovomestského dištriktu ThLic. Peter Holbička. Tento článok je zároveň poďakovaním všetkým, ktorí sa na realizácii tohto projektu podieľali a vďaka ktorým si dnes farníci, ale i náhodní návštevníci Kostola sv. Jakuba môžu vychutnať nádhernú hru farieb a svetla, ktorú im nové vitráže ponúkajú.

Mário Janík
Kysucké múzeum v Čadci