Kysucká desiatka z pohľadu pretekára

Každým rokom rastie záujem o tieto preteky stále viac. Na päť a desať kilometrovej trati sa zúčastnilo 164 pretekárov zo Slovenska a Čiech. Naše mesto reprezentovalo množstvo pretekárov. Najlepšie sa umiestnil BUBENÍK Jozef z MKŠS-AK Kysucké Nové Mesto. My sme do redakcie dostali pohľad na preteky z pozície pretekára – bežca, pána Mária Janíka.

Kysucká desiatka. Pre „Čuhára“ srdcovka, jediné preteky ulicami jeho mesta v roku. Preteky špecifické domácim žičlivým prostredím, počtom známych a priateľov, preteky, v ktorých sa každý Kysučan chce predviesť v tom najlepšom svetle. Keď som vlani v júni prvýkrát obul tenisky a vybehol do dubského poľa ani som nesníval, že raz sa postavím na štart v rodnom meste. Nesníval???…ale áno sníval…a predstavoval si, ako si to vychutnám. No v začiatkoch je na mieste určitá skromnosť. Kysucká desiatka 2018 sa konala presne dva týždne po mojom dosiaľ najväčšom bežeckom zážitku – pólmaratóne v rámci ČSOB maratónu v Bratislave. Tam som dosiahol životný výsledok a tak mi s jedlom narástla chuť. Bohužiaľ, pri tej chuti niekedy človeku aj zabehne. A tak sa aj mne stalo, že som si brúsil zuby na viac, ako som mohol stráviť. Ale ako vždy, poďme poporiadku.
Poviem pravdu na Kysuckú desiatku som sa naozaj tešil. Obzvlášť pre pocit, že sa preháňam so štartovným číslom ulicami na ktorých som vyrastal a dral nohavice. Ďalší dôvod bola účasť veľkého množstva ľudí, ktorých mám rád a ktorí v mojom živote niečo znamenajú.

Počasie bolo slnečné. Ja som sa prihlásil na 10 km pretek, manželka a mladší syn na 5 km. Garde nám robil s fotoaparátom starší syn. Keď sme vyrazili z domu bolo ešte celkom príjemne. Sotva sme sa prezentovali, už sa to začalo. Kam sa človek obrátil, tam stál niekto známy. A tak sme sa zvítali s hádzanárskou úderkou, vo farbách ktorej sme štartovali, tvorenou trénerom  s manželkou, rodičmi, hráčmi, či posilami z radov priateľov. Zvítali sme sa i s fitnesákmi, s ktorými sme prelievali pot v telocvičniach, no a samozrejme nechýbali ani „behači“. Samozrejme že si cestu našli aj tí, čo nepretekali a len si prišli vychutnať výrazy v tvárach svojich známych na trati. Proste na každom kroku sa na Vás usmieval priateľ.

Štart bol o 10-tej hodine a to už slnko nemilosrdne pripekalo. Na štartovej čiare porada s mojim trénerom a bežeckým kolegom Mirkom, tempo stanovené na 4:45. Štart. Nestihol som sa premiestniť hlbšie do štartového poľa a tak ma strháva masa tých najrýchlejších. Pohľad na hodinky s tempom pod 4 minúty aktivizuje zdravý rozum, ktorý mi káže spomaliť. To však nemôžem, mohol by som ohroziť nejakého rýchlika za mnou. V prvej zákrute je už štartové pole dosť roztiahnuté a tak si vystupujem z hlavného prúdu vpravo a nechávam rýchlejším priestor na predbehnutie. Trvá mi však asi 750 metrov, kým tempo zastatbilizujem na požadovanej rýchlosti. Chvíľu bežím vyrovnane, ale od tretieho kilometra je mi jasné, že cieľ dobehnúť po 48 minút je nereálny. Nebeží sa mi dobre, pociťujem únavu, spomaľujem. Prehodnocujem cieľ a métu posúvam pod 50 minút, čo je moja norma. Je to boj a trápenie. Na 5. km občerstvovačka a nepríjemné zistenie, že organizátori dali v dobrej viere perlivú vodu. Lepšie by urobili, keby dali obyčajnú z vodovodu…bublinky mi vyrážajú dych. Spomaľujem lapám po dychu a ešte viac spomaľujem. Po chvíľočke prekonávam problémy a pokračujem. Posledné kolá sú už dosť boľavé, nakoniec sa nezmôžem ani na záverečný finiš. Výsledný čas 0:49:05 je hlboko za očakávaním, no i tak znamená osobáčik na 10 km. Aspoň niečo. 

Pomaly dobiehajú aj pomalší kámoši. Každý plný dojmov s chuťou podeliť sa o ne. Viac ich je sklamaných ako spokojných, slniečko si dnes vybralo svoju daň. Teraz je tá chvíľa. ktorá robí Kysuckú desiatku osobitou – keď robíš to, čo máš rád s ľuďmi ktorých máš rád a v miestach ktoré máš rád. Zrazu človeku prestane vadiť nesplnenie cieľa a vychutnáva si žičlivú domácu atmosféru. Beh je krásny šport, lebo každý si ide to svoje. Niektorí idú na výhru, niektorí prekonať sám seba a niektorí si užívajú čaro pretekov.

Veľmi silný dojem na mne zanechal slepý bežec Pavol so svojim vodičom Romanom podriaďujúcim svoje osobné ambície úspechu postihnutého športovca, či dobeh do cieľa mojej drahej polovičky s dvoma kamarátkami  ruka v ruke, keď si prispôsobili jedna druhej svoje tempo a takto si užili svojich 5 kilometrov.


Už teraz sa teším na ďalšiu Kysuckú desiatku, organizátorom a zúčastneným ďakujem za silný zážitok.

Výsledky pretekov nájdete TU

Autor: Mário Janík
Foto: Rudo Kuljovský