Lada svetom na ceste po Indii: Z auta sa stala v Indii populárna atrakcia

lada svetom

Mesiac na ceste Indiou. Auto sa im už nechcelo voziť z domu a tak si jedno radšej kúpili priamo v Bombaji. Zaplatili dopredu, auto ani nevideli, ale vybrali sa na naplánovanú cestu (presnejšie pomenovanie by možno bolo necestu). To nevymyslíš, to je proste Lada svetom. Poznámka: To nevymyslí nikto, iba partička Lada svetom.

Nuž bola by to veľká škoda neurobiť rozhovor, aj keď mnoho z cesty do Indie chalani povedali a ukázali (cez fotky a videá) už počas cesty na svojom fejsbúk (tuším to aj chalani takto píšu) účte. Alebo teda aspoň s jedným z nich, pretože Fabo je v podstate tak najviac dostupný na takéto „srandičky“ v podobe rozhovoru.

Na cestu, ktorá sa začala 2.júna 2018 sa spolu vydala partička v tejto zostave:

Tibor

Tibor pochádza z Dolného Vadičova a len nedávno dokončil štúdium lesníctva v Prahe. Jeho cesta Indiou začala trošku neskôr, pretože 4.júna mal štátnice.

Honza
Honzo je cestovateľ, ktorý väčšinu času stopuje, alebo cestuje sám. S takýmto typom cesty nemal skúsenosti. Je to však zábavný parťák, ktorý sa dokáže spriateliť s hocikým za dve minúty. Do Indie bol teda ideálnym členom expedície.

Fabo
Stály člen expedície č.1 😊 V prípravnej i jazdnej fáze má na starosti plánovanie trasy a cestnú navigáciu. Áno, plánovanie trasy má na jedničku, akurát že keď povie „bude dobrá cesta“, mali by ste pred jazdou dobre skontrolovať tlmiče, lebo to isto bude tankodrom.

Junior
Stály člen expedície č.2 😊 V prípravnej fáze mal na starosti vyjednávanie kúpy auta so šialeným indom, čo ho stálo tristo šedivých vlasov a na konci ho Fabo musel ukecať, aby tomu indovi cez telefón neodtrhol hlavu.

Po minuloročnej ceste Áziou som od vás počula, že ďalšie takéto cesty už nebudú?

No, nejako sa to vyskytlo.

Ako? Viem, že tieto nápady na cestu prichádzajú od vás tak spontánne…

Tak sme nejako sedeli a rozmýšľali o našich možnostiach. Čiže kam s priateľkami, akú dlhú cestu si môžeme v rámci našich časových možností dovoliť… Vysvitlo, že priateľky nemajú možnosť čerpať toľko dovolenky ako my. Vzhľadom na to, že sme mali menej času ako minulý rok, hľadali sme trasu, ktorá by sa dala prejsť  zhruba za nejaké tri týždne aj niečo. Nechceli sme, aby nám cesta „zožrala“ príliš veľa času, aby sme nevypadli z pracovného procesu. Respektíve, aby sme nemuseli dávať výpovede a podobne. Proste, aby sme sa s cestou zmestili do našich  časových možností s dovolenkou.

Aké bolo trasovanie tohtoročnej cesty? Neboli ste v Indii aj minulý rok, respektíve nešli ste touto cestou aj minulý rok.

Nie, minulý rok sme išli zo západu na východ a tento rok sme išli zo severu na juh, takú slučku. V podstate sme prekrižovali tú trasu, ale teraz sme videli Indiu z úplne iného svetla. Celé trasovanie bolo v podstate také jednoduché. Na začiatku sme zistili, že nemáme šancu za tri a pol týždňa urobiť z domu nejakú expedíciu, ktorá by mala zmysel, ktorá by bola zaujímavá. A tak sme začali pátrať po internete…

lada svetom

Vy všetci alebo len vy sám, pretože z predchádzajúcich rozhovorov viem, že na plánovanie trasy ste „hlavičkou“ vy konkrétne.

No, áno. Keďže ja som taký trasoplánovač, tak ja som hľadal po internete kam by sme sa mohli vydať a potom som to chalanom predostrel na odsúhlasenie. Na výber sme mali v podstate dva varianty: niekde by sme prileteli, kúpili auto a pokračovali ďalej alebo by sme šli do Ruska, teda na ďaleký východ Ruska – Sibír a to až na úplný koniec Ruska, až ku Kamčatke,  volá sa to tam „Magadan“. V Rusku sa dajú autá značky Lada kúpiť úplne bez problémov. Nad týmto variantom sme celkom uvažovali, ale stále to bolo také, povedzme, málo dobrodružné, pretože Sibír je v podstate taký jednotvárny. Ešte predtým bola aj taký tretí variant, ale to sme hneď zavrhli lebo to bolo Čile. Hoci sa do Čile tieto ruské autá (myslené Lada, veď čo iné) dovážali, bol tu ten problém, že z Čile cudzinec nemôže s tým autom opustiť územie tejto krajiny. Takže tento variant sme zavrhli.

Čo znamená málo dobrodružné?

Málo dobrodružné znamená, že cestá nie je až taká zlá, sú to viac menej roviny, tá krajina je naozaj taká jednotvárna, proste 5000 kilometrov človek ide po rovine, vidí iba rovinu. A my sme chceli  niečo, čo by bolo aj vizuálne zaujímavé. Chvíľu sme to s tým výberom nechali len tak „plávať“ a potom som objavil, úplnou náhodou, že v Indii sa síce nevyrábala a ani sa tam nedovážala Lada, ale India a nejaký tí inžinieri v osemdesiatych rokoch odkopírovali tie plány čo mali Rusi od Fiatu a urobili to presne ako tí Rusi, odkopírovali plány a vyrábali auto, ktoré vyzeralo úplne identicky ako Lada. To auto sa v Indii už  dvadsať rokov nevyrába, ale ešte je tam pár kusov, ktoré sa dajú kúpiť na inzerát a tak sme sa rozhodli, že precestujeme Indiu z juhu: od Bombaja na sever cez hory a vrátime sa takou tou slučkou naspäť do Bombaja. Výhoda Indie je, že má takmer všetky podnebné pásma, sú tam pralesy, savany, je tam púšť, sú tam polopúšte, mierne pásmo daždivých lesov, vysokohorské lesy, obrovské vysoké hory, ľadovce, vysokohorské púšte, kde sa vo výške štyritisíc metrov nad morom pasú horské ťavy. Čiže bolo pomerne jasné, že do toho ideme. Jednak letenky sú pomerne lacné a nie je to tak ďaleko ako napríklad Thajsko. Vedeli sme, že letenku dokážeme zohnať za nejaké prístupné peniaze, že dokážeme v Indii zohnať auto a zažiť tri týždne intenzívneho cestovania so všetkým, čo k tomu patrí.

lada svetom

V pláne ste mali zdolať nejakú naozaj „vysokú“ vysokohorskú cestu, čo sa žiaľ nepodarilo…

Najskôr sme chceli prejsť z Bombaja cez púšte, v podstate cez najteplejšiu púšť, akou sme kedy išli, kde je 50 stupňov Celzia v tieni. To sa  sa nám aj podarilo. A potom ako sme smerovali na sever do Himaláji, chceli sme prejsť Džammu a Kašmír, to je štát v Indii, kde sa nachádza aj  najvyššie položená cesta sveta, ktorá vznikla tiež takou náhodou. Pôvodne to bola vojenská cesta a až neskôr sa zistilo, že ide do výšky 5880 metrov nad morom, čo je najvyššia cesta na svete.

Ako zvládate to prekonanie nadmorskej výšky?

Nie je to jednoduché. V podstate sa aklimatizujeme takým postupným nástupom do hôr.

lada svetom

Zaskočilo vás niečo na ceste? Zažili ste niečo, čo ste naozaj neočakávali?

Nevedeli sme najmä, čo nás bude čakať v horách a neočakávané bolo… v podstate celá tá oblasť a to ako vznikla tá cesta. Spomínaná najvyššia cesta vznikla v novembri. Postavila sa ako vojenská cesta pri hranici Číny a tým, že je to územie, o ktoré sa sporí India s Čínou a ešte aj s Pakistanom. Neexistuje tam jasná hraničná línia a je tam obrovský pohyb armády. Ľudia sa dozvedeli, že cesta je najvyššia cesta na svete a stalo sa to tam turisticky vyhľadávané. Každý tam chcel ísť. Preto mesiac predtým ako sme tam prišli my cestu zatvorili, lebo pohyb turistov v nebezpečnej zóne bol príliš veľký a to si nemohli dovoliť. V záujme bezpečnosti posunuli bezpečnú líniu 100 kilometrov do vnútrozemia. To znamená, že sme sa tam nemohli dostať bez špeciálneho povolenia. Tak sme išli na druhú najvyššiu cestu, ktorá leží tiež blízko, je bezpečná, kontrolovaná armádou.

Vraj sa do tých hôr chodia ľudia, teda asi tí, čo žijú v okolí, pozerať a užívať si sneh ako atrakciu…

Áno, je to veľká turistická atrakcia, pretože India leží pomerne na juhu,  sneh sa tu vyskytuje od štyritisíc metrov nad morom. Cesty bývajú počas zimy zatvorené a  jedine v júni, v júli a auguste bývajú otvorené a je ako – taký prístup ku zvyškom snehu. Čiže je to veľká atrakcia pre tú miliardu ľudí, čo tam žije a väčšina z nich dovolenkuje pod horami. Mnohí z nich častokrát vidia sneh prvýkrát v živote a je to pre nich obrovský zážitok. Všade sú stovky ľudí v overaloch, ktorí sa spúšťajú po snehu na sánkach.

lada svetom

Aká je India?

India má veľmi veľa tvári.

India je vraj veľmi znečistená krajina…

India je špinavá aj čistá. India je rozdelená na 29 štátov a každý má nejaké svoje právomoci a vidieť, že niektoré štáty dbajú na čistotu a životné prostredie a niektoré vôbec. V horách bolo naozaj čisto, tam vidieť, že ľuďom záleží na tom, aby hory boli čisté. Ale zasa naopak, keď prídu ľudia z nížin, tak sa vôbec nevedia správať. Veľakrát sa stáva, že ľudia zahodia vrece s odpadkami len tak a je bežné, že vyhadzujú odpadky z auta. Keď to človek vidí, je mu ťažko na srdci. Raz som normálne musel prísť  k tomu vodičovi a hodiť mu to naspäť. Prišlo mi neuveriteľné, že v tak nádhernej prírode dokážu vyhodiť smeti.

Pomaly sa to tam vraj mení…

Pomaly áno. Je to vyše mesiaca, čo majú zakázané plastové obaly v celej Indii, igelitky a plastové tašky, čiže nejaké kroky robia. Zakázali autá staršie ako dvadsať rokov, zakázali vjazd rikšiam do centier miest, pretože neskutočne trpeli na smog. Zažili sme to aj my, napríklad v oblasti Dillí ani v jasný deň človek kvôli smogu nevidí slnko. Je stále akoby pod mrakom, človek nevie odkiaľ svieti slnko, koľko je odhadom hodín, pretože je stále veľmi šero.

Pôsobí India ako chudobná krajina?

Nie, už nie. Je pravda, že sú tam ešte stále tie kasty, je tam veľa chudobných ľudí, žobrákov, ktorí sú na ulici, ale už to nie je tak, že by človek v globále povedal, že je to chudobná krajina. Musím povedať, že naše auto tam bolo jedno z najhorších.

A čo ten McDonald, pretože zachytila som aj vo vašom komentári na FB, že sú tam len zeleninové burgre…

India je vegetariánska a taká je aj ponuka McDonaldu v tejto krajine. Ponuka McDonaldu v Indii je úplne iná, spoločné s tou u nás má asi iba hranolky. Sú tam všetko vegetariánske jedlá, ale v podstate chutia ako normálne jedlo. Rozdiel je, ale v cene. U nás je McDonald pomerne lacný, v Indii je to jedno z tých drahších jedál. Napríklad na ulici sa človek bežne naje za nejakých 70 centov a v McDonalde sa pod 5 eur nenaje. Pre nich to je ako niečo úžasné zo západu a je to pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. Z môjho pohľadu je ich jedlo lepšie a kvalitnejšie ako to z McDonaldu. Napríklad, my keď sme prešli na ich stravu, keď sme vypustili mäso, tak po týždni sme sa cítili oveľa lepšie.

Viem, že ste si pozreli aj niečo ako repliku Tádž Mahálu…

Áno. Išli sme aj okolo reálneho Tadž Mahálu, no zdalo sa nám nezmyslené platiť vysoké vstupné. Pozreli sme si ho, povedal by som, z takej reálnej strany. Bola to taká malá dedinka na druhej strane Tadž Mahálu, boli tam odpadky, bolo to tam zarastené, nachádzali sa tu nejaké divé psy. Tu sa vstupné neplatilo a bolo to také autentickejšie. No a potom, keď sme išli ďalej, tak sme úplnou náhodou zostali v jednom meste pred zotmením. Na internete sme hľadali a čítali si, čo sa tam nachádza. Zistili sme, že je tam palác. Vôbec sme nevedeli ako vyzerá, ale ráno sme sa tam vybrali. Bol to vlastne taký malý Tadž Mahál.

Ale vy ste vo vnútri neboli, len ste nakukovali cez múr…

Nám sa nechcelo platiť vstupné. Tak som vyliezol na múr a urobil fotky, až kým na mňa nevybehli sbs-kári.

lada svetom

Vás ani tak nezaujímajú pamiatky, ale skôr krajina, hory, počasie a podobne…

Hory sú veľmi zaujímavé, strieda sa tam počasie, sú tam iní ľudia, cesty sú krajšie, výhľady sú krajšie, všetko je krajšie. Mám rád extrémy, takže som do trasy naplánoval aj púšte, najteplejšie miesta, ktoré sú tam, tiež som chcel zažiť Indiu počas monzúnu, keď prší 24-hodín neutíchajúci dážď. Čo sa týka obyvateľstva chceli sme prejsť v podstate všetky štyri také hlavné typy, išli sme čisto moslimskou časťou Indie, išli sme hinduistickými časťami Indie, potom sme išli do budhistickej časti, to bolo v Ladaku. Je to tam ako v Tibete, vyzerá to tam úplne inak ako v tých ostatných horách. Kláštory, ktoré dotvárajú krajinu sú úplne iné po vizuálnej stránke. Potom sme boli v častiach, ktoré sú kresťanské. Čiže videli sme Indiu vo všetkej jej rôznorodosti. Ale chceli sme prejsť aj také tie klasiky, chceli sme vidieť Tádž Mahál, Gangu a mesto Váranasi, kde sa spaľujú mŕtvi ľudia, kde ich posielajú na večný odpočinok. Žiaľ, odtiaľ nie je ani jedna fotka, pretože je tam pravidlo, že mŕtvi, ktorí sa spaľujú, sa nefotia. Ale zážitok je to veľmi silný, keď človek vidí ako to prebieha. To pálenie na brehu rieky Ganga prebieha 24-hodín denne a denne sa tam spáli od 100 do 200 mŕtvych. Človek vidí ako sa do ohňa prikladajú nohy, ruky, teda keď tie časti ľudského tela prehoria, tak sa v podstate priložia do toho väčšieho ohňa. Chodia tam ľudia, ktorí tieto prehorené časti hodia naspäť do tej vatry. Sú to naozaj veľmi silné zážitky. Išli sme aj cez savany, teda cez vnútrozemie, ktoré je veľmi suché. Tam sú safari, kde sa nachádzajú zvieratá, ktorých výskyt nie je taký typický. Paradoxne slona, ktorého sme chceli na safari vidieť sme tam nevideli, ale zasa sme ho videli v bežnej premávke na ulici.

lada svetom

Akí sú ľudia v Indii?

Na cudzinca sú dobrí, ohľaduplní, chcú pomôcť, ale medzi sebou nie sú dobrí. Neviem či je to spôsobené tým, že ich je tak veľa. Je ich viac ako miliarda a musia bojovať o každý kúsok zeme, o každý kúsok jedla, takže je tam taká prirodzená rivalita, stále o niečo zápasia. Sú veľmi neohľaduplní aj k prírode, im nerobí problém odpadky, ktoré nazhromaždia z upratovania svojho domu hodiť k susedovi. Všade sa predbiehajú, sú egoistickí. Nie sú to ľudia, ktorí by chceli ublížiť, ale keď je tam človek mesiac je úplne unavený z toho, akí sú k sebe navzájom. My sme mali indické poznávacie značky, takže sme boli v podstate tak inkognito, až keď sa ľudia nakukli do auta a zistili, že sme belosi, tak sme pocítili, že sme iní. V bežnej premávke sme sa, ale neodlišovali, keďže tam autá chodia všelijako pokreslené, tak aj my s našim polepeným a pokresleným autom sme do tej zmesi zapadli. Vlastne až, keď sme vystúpili, tak boli ľudia z nás prekvapení, že čo sme, kto sme.

Auto ste kúpili na inzerát…

Áno. Vôbec sme nevedeli v akom bude stave. Keď sme prišli tam, zistili sme, že auto patrilo jednej rodine, ktorá chcela mať z neho taxík, ale to sa nepodarilo, tak auto stálo asi päť rokov zaparkované v jednom meste. Naštartovalo nám to asi na päťdesiaty pokus. Prvý týždeň sa to stále kazilo a potom sme vychytali  všetky muchy a mohli sme pokračovať do hôr. V horách bolo najťažšie aklimatizovať sa. Umožnila nám to cesta vedúca  popri pakistanskej hranici, ktorá stúpa tak pozvoľne, aj preto sme si vybrali tento smer. Spali sme najskôr vo výške 2200 metrov nad morom, potom 3000 a najvyšší spánok sme mali 4600 metrov nad morom. Myslím, že vďaka tomu sa nám to podarilo, lebo ľudia, ktorí to robili bez aklimatizácie mali obrovský problém, vracali, potrebovali kyslík…

Nocovali ste len pod šírim nebom a v stanoch alebo aj v nejakých ubytovniach, hoteloch?

Stalo sa, že sme si museli zobrať aj hotel. Bolo to hlavne v tej najteplejšej oblasti, pretože tam bolo 50 stupňov Celzia a nám sa vtedy hrozne kazilo auto. Nemohli sme spať, cez noc bolo okolo 40 stupňov Celzia, mali sme za sebou dve prebdené noci a bolo to na hranici dehydratácie, tak sme si v jednom meste museli prenajať izbu. Potrebovali sme tu čakať 12-hodín, a klimatizácia v jednom hosteli bola fakt záchranou.

Aj tam niečo vypestujú, v takom teple?

Paradoxne hej. Sú tam dva druhy púšte, jedna taká podobná ako Sahara, kde sú pieskové duny a potom je tam taká púšť, ktorá je blízko oceánu a občas tam teda „zavítajú“ zrážky. Tej vody je tam viac, takže tam aj niečo vypestujú. Keďže je tam, ale obrovské teplo, tak na pole chodia alebo aj iné práce robia o tretej  nad ránom, pretože cez deň sa to proste nedá. Cez deň sa schovávajú v tieni.

A v noci? Je tam chladnejšie?

Ani veľmi nie. Aj v noci je tu okolo 40 stupňov Celzia, čiže človek si neoddýchne ani v noci, preto sme si museli občas vziať aj klimatizovanú izbu a naopak v horách, kde bolo chladno sme boli nútení vziať si ich stan. Nebolo tam kde spať, veľmi pršalo a v našom stane sa nedalo spať. Tak sme si požičali stan v takom stanovom tábore, ktoré tu majú popri ceste. Stany sú určené pre turistov. Ten stan bola pre nás záchrana a hneď sme po ňom „skočili“. Okrem toho, že sme prekonávali druhú najvyššiu cestu na svete, tak sme prekonávali aj cestu z Lehu do Manaly, ktorá patrí medzi top 10 najnebezpečnejších na svete, spočíva to v tom, že sa musí ísť tri až štyri dni vo výške nad 4000 metrov, nie sú tam benzínky, mobilný signál, nie je tam žiadna záchrana okrem tých ľudí, ktorí tadiaľ tiež prechádzajú.

A ako je to s lekársky ošetrením, zdravotnou starostlivosťou?

Máme so sebou lekárničku, plus/mínus vieme odhadnúť, či je nejaký stav vážny alebo nie a výhoda je, že všade v celej oblasti je neskutočne veľa armády. Stretávali sme armádne konvoje, ktoré sa premiestňovali do inej základne. Je tam naozaj veľa armády, pretože Kašmír je územie, ktoré si nárokuje aj Čína, aj India, aj Pakistan a vzniká tu z toho taký miš-maš. Každých 10 kilometrov je základňa, kde sú tatrovky, kde sú delá. Verím tomu, že by určite nenechali človeka len tak zomrieť a poskytli by mu lekársku pomoc.

lada svetom

Auto išlo na zošrotovanie?

Auto sme paradoxne zaparkovali v Bombaji, stal sa z neho taký nejaký hit, ľudia sa s ním fotili a nechceli uveriť, že  prešlo cez také hory, pretože  vôbec nie je konštrukčné prispôsobené na pobyt v takej výške. Neťahalo to, nemalo to kúrenie, nemalo to malý chladiaci okruh a predsa to vyšlo do výšky nad 5000 metrov nad morom.

Ale no povedzte pravdu, určite ste ho tam vytlačili…

Miestami áno :). Z auta sa stal teda hit. Teraz je to zaparkované na jednej pumpe, pumpár nám pomáha s predajom a je celkom možné, že sa podarí predať ho za 200 eur. Niekto si ho kúpi ako suvenír.

Na budúci rok sú už nejaké plány?

Nie, nie. Budúci rok to bude s časom ešte komplikovanejšie vzhľadom na moje plány v komunálnej politike.

Autor: Petronela Hercová

Foto: Lada svetom