Marek Ďuriak – rodák z Kysuckého Nového Mesta sa pýši zápisom do slovenskej knihy rekordov

V našom meste (rozumej Kysucké Nové Mesto) žije alebo z neho pochádza mnoho šikovných, výnimočných a zaujímavých ľudí, ktorí sa môžu popýšiť rôznymi úspechmi. O mnohých sme vám už písali, o mnohých ešte nie…

Sme, ale hrdí na to, že vám môžeme predstaviť ďalšiu zaujímavú „osôbku“ z nášho malého mestečka.

Marek Ďuriak je zberateľ. A čo zbiera? Šiltovky. Má ich veľa. Dokonca až toľko, že s nimi vytvoril najväčšiu zbierku šiltoviek, ktorá je oficiálne zapísaná v Knihe slovenských rekordov. Marekovi, samozrejme, gratulujeme a rozhodli sme sa ho aj trošku „vyspovedať“.

Na tú zbierku šiltoviek sa naozaj dobre pozerá. Je plná farieb a pôsobí veselo. Kedy ste začal zbierať šiltovky?

Prvé šiltovky som si kúpil v Taliansku, keď som mal 16 rokov. No, nekupoval som ich s tým, že ich idem zbierať. Rozhodnutie prišlo asi až v Anglicku, kde som sa presťahoval, takže zbierať som ich začal, keď som mal tak 19-20 rokov.

Ako sa zrodil nápad prihlásiť sa na zápis do Knihy slovenských rekordov?

Nápad bol z mojej hlavy. Už dávnejšie som o ňom uvažoval, no nikdy som ho nezrealizoval, keďže sú tam aj nejaké papiere na vyplnenie. Nikdy som nemal toľko času, aby som sa tomu povenoval. Až doteraz…

A čo nejaký svetový rekord, nerozmýšľate?

Dozvedel som sa, že jeden Američan drží svetový rekord v počte šiltoviek, no neviem či má niekto rekord s rovným šiltom. To som sa nedočítal. Na prekonanie svetového rekordu mám pred sebou ešte veľmi dlhú cestu, pretože ten pán vlastní zbierku, ktorá má približne 100-tisíc kusov. Viem, že dotyčný pán ich zbieral viac ako 40 rokov.

Koľko je tých šiltoviek? Sú medzi nimi nejaké špecifické?

Oficiálny rekord uvádza 226 kusov, keď som ich naposledy počítal, narátal som už 280 šiltoviek. Takže sa to pomaly, ale isto rozrastá. Áno, sú medzi nimi aj šiltovky, ktoré sú špeciálne tzv. limitovane edície, čiže sa ich vyrobilo len niekoľko kusov. Dokonca sa mi podarilo získať aj kus, ktorý nie je v predaji, bola to len vzorka. Pre mňa je každá jedna niečím špeciálna a veľa z nich má v sebe aj svoj príbeh.

Aj ich nosíte alebo sú to len výstavné zberateľské kúsky?

Samozrejme, že ich nosím, dokonca som sa v jednej aj ženil. Je pravda, že na hlave som nemal každú, ale pravidelne sa ich snažím obmieňať. Okolo 30-40 kúskov mám v permanentnom používaní.

Prečo šiltovky a prečo s rovným šiltom (pretože tak je definovaná zbierka na portáli slovenskerekordy.sk)?

Nóóó, v podstate nemám odpoveď na túto otázku. Asi by som povedal, že sa mi nechce každé ráno pozerať do zrkadla a robiť si účes… Ja mám účes urobený za sekundu, a to tým, že si hodím na hlavu šiltovku. A prečo rovný šilt? Neviem, asi sa mi viac páči a je mi pohodlnejší, keďže mám “veľkú hlavu“.

😀

Kde ich skladujete? Pretože určite zaberú nejaké to miesto?

Mám na to osobitnú skriňu, no tam sa zmestí tak okolo 200 šiltoviek, takže začínam mať problém a musím vymyslieť niečo iné, väčšie.

Ako vníma túto vašu záľubu rodina?

Manželka Laura ma podporuje. Dokonca mi sem-tam aj nejakú kúpi. Na Vianoce ma obdarovala (čim iným) novou šiltovkou. Dala mi ju vyrobiť s menami našich detí (Hugo, Ellie).

Aké sú vaše iné záľuby?

Rád športujem, keďže som hrával do 18-tich rokov futbal, tak najradšej futbal. No, pri dvoch deťoch (ktoré sú tiež záľubou) sa už toho toľko stihnúť nedá. Snažíme sa s nimi chodiť každý rok stanovať a behať po kopcoch. Jasné, že v šiltovke.

Žijete v zahraničí. Ako dlho, prečo ste odišiel do zahraničia?

Žijeme v zahraničí už siedmy rok, konkrétne v Anglicku. Odišli sme sem s priateľkou (teraz už manželkou) hneď po ukončení vzdelania na Strednej zdravotníckej škole v Žiline. Chceli sme to vyskúšať len na 2-3 mesiace a potom sa uvidí a už sme tu siedmy rok. Hodnotím to ako pozitívne rozhodnutie. Založili sme si tu rodinku. Kúpili domček a tretí rok podnikáme v gastronómii, konkrétnejšie máme reštauráciu s waflami, burgrami, pizzou, milkshakami, palacinkami a pod.

Plánujete sa niekedy vrátiť na Slovensko, do Kysuckého Nového Mesta?

V tejto dobe neviem. V podstate ako sa bude situácia vyvíjať. A bola by škoda po troch rokoch opustiť biznis, ktorý sme s plných síl budovali. Takže v najbližšej dobe asi nie, no v budúcnosti sa tomu nebránime.

Čo vám z nášho mestečka najviac chýba v cudzine?

Určite rodina. Keďže sme tu sami, tak každé stretnutie s rodinou si vážime. Sem-tam tu niekto z rodiny zavíta a naopak aj my na Slovensko. No teraz je to s cestovaním ťažké a už dlhšiu dobu sa tu nikto neukázal. V neposlednom rade nám obom so ženou chyba občerstvenie DROBEC, kde vždy zavítame keď sme na Slovensku. A mne osobne určite aj futbal, pri ktorom som strávil polovicu môjho detstva.

Marekovi Ďuriakovi ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov do nových rekordov, ale aj v bežnom živote.

https://bestvpncanada.ca/