Mgr. Martina Janeková: Snahou dnešného učiteľa by malo byť vniesť do života i učenia detí motiváciu, cieľavedomosť, objavovanie, bádanie ako aj otvorenosť hodnotenia a sebahodnotenia

Hra na učiteľku je obľúbená zábava medzi malými dievčatami, povedzme na prvom stupni základnej školy. Nejedno dievčatko si doma vyrába svoje pomôcky ako „klasák a triednu knihu“, žiacke knižky, zošity na diktáty alebo päťminútovky. No a potom sa začína hra na učiteľku…

Skutočná práca učiteľky je ale tróóóšičku iná. Alebo viac ako trošičku. O práci učiteľky sme sa rozprávali s pani Mgr. Martinou Janekovou, ktorá učí na najväčšej a najstaršej základnej škole v Kysuckom Novom Meste.

Pracujete ako učiteľka na ZŠ Nábrežná v Kysuckom Novom Meste. Vždy ste chceli byť učiteľkou? Prečo ste si vybrali toto povolanie?

Práca učiteľky ma vždy lákala. Hlavným dôvodom, prečo som si vybrala toto povolanie je to, že mám rada deti a teší ma práca s nimi. Je to krásne a zároveň ťažké povolanie, vyžaduje si veľa obetavosti, trpezlivosti, profesionalitu i úctu. Táto práca ma veľmi napĺňa, je pre mňa poslaním a koníčkom.

Čo je na práci učiteľky najťažšie alebo možno najnáročnejšie a naopak najkrajšie?

Najnáročnejšia na práci učiteľky je podľa mňa dostatočná motivácia žiakov k povinnostiam a učeniu samému. Preto viem, že v prvom rade musím mať ja sama pozitívny prístup ku svojej práci a ten následne prenášam aj do výchovno-vzdelávacieho procesu. Moje správanie významne nastoľuje atmosféru a kultúru do vyučovacej činnosti. Dôležité je neustále sa zdokonaľovať, čerpať nové námety, inšpirovať sa aj u iných, zavádzať inovatívne metódy do vyučovania – projektové vyučovanie, skupinové práce, zážitkové učenie sa, prácu s IKT, učiť deti vyjadriť svoj názor, kriticky myslieť, spestriť vyučovanie rôznymi názornými ukážkami, pomôckami, nebrániť sa novým veciam, vedieť deti vtiahnuť do činnosti a aktivity.

Najkrajšie je to, že mám možnosť pozorovať ich rozvoj, ako sa stávajú schopnejšími, istejšími, sebavedomejšími i zodpovednejšími. Aj preto sa snažím dostať do ich vnútra a  vytvárať také podmienky, aby som rozvíjala celú ich osobnosť.

Z Vašich príspevkov na sociálnej sieti Facebook vidieť, že sa deťom venujete aj vo svojom voľnom čase a pripravujete pre ne mnoho mimoškolských aktivít (Laser Aréna, Aquapark, klzisko a iné). Čo Vás k tomu inšpiruje (myslím k tomu, že to robíte na úkor svoj voľného času)?

Prvotnú inšpiráciu som získala od svojho manžela Mgr. Júliusa Janeka, ktorý tiež pracuje ako učiteľ a tiež sa svojim žiakom venoval a stále venuje aj mimo vyučovania. U neho som mala možnosť pozorovať jeho nadšenie z týchto aktivít, ako aj nadšenie detí a ich rodičov. Deti sa pri takýchto aktivitách správajú inak ako v škole, sú otvorenejšie, môžem sa dostať do ich sveta, získať si tak aj ich rešpekt a veľakrát sa od nich aj mnoho naučiť. Robím to aj preto, aby zmysluplne využívali svoj voľný čas, posilnili si vzťahy a komunikáciu medzi sebou. Je nádherné vidieť nadšenie a radosť v ich očiach. A mne robí veľkú radosť, keď sa mi podarí naučiť niekoho korčuľovať, alebo plávať. Na záver použijem citát od Lewissa Carrolla: „Jedno z najhlbších tajomstiev života spočíva v tom, že len to, čo robíme pre druhých, má naozaj cenu.“

Ako vyberáte tieto aktivity pre deti? Teda ako viete, že práve toto je to, kam deti chcú ísť?

Aktivity sa snažím vyberať tak, aby v nich bol zastúpený aj šport – korčuľovanie, plávanie, aj poznávanie – návšteva kaštieľa, turistika, kultúra – kino, divadlo, ale i zábava – laser game. Výber aktivít konzultujem aj s deťmi, vždy sa ich však snažím prekvapiť niečím novým.

Deťom sa to zrejme páči a aj ohlasy rodičov sú veľmi pozitívne, teda aspoň ich reakcie na sociálnej sieti sú veľmi pozitívne…

Áno, deťom sa tieto aktivity veľmi páčia. Tešia sa na ne celý týždeň a nevedia sa dočkať víkendu. Mám aj plnú podporu a pozitívne ohlasy od rodičov, čo si nesmierne vážim. Má to pre mňa veľký zmysel, deti sa odreagujú od celého týždňa a školských povinností a netrávia svoj voľný čas pri hrách a mobilných telefónoch.

Podporujete deti aj v športových aktivitách, v čom všetkom ešte?

Keď som bola malá, ihriská boli preplnené deťmi. Chcela by som, aby to bolo aj teraz tak. Ja osobne milujem šport a svoju lásku ku športu chcem preniesť aj na deti. Snažím sa u nich prebudiť športového ducha. Venujem sa vybíjanej a florbalu. Vediem aj florbalový krúžok. Vybrala som si ho preto, lebo patrí medzi najobľúbenejšie športy súčasnosti. V budúcnosti sa chcem venovať aj minihádzanej.

Deti neustále pozorujem. Ak vidím, že sa v nich skrýva nejaký talent, snažím sa ho podporovať a rozvíjať, či už ide o šport, maľovanie, či recitáciu.

Aký by mal byť podľa Vás súčasný učiteľ, respektíve čo je dôležité pri budovaní si vzťahu učiteľ-žiak v dnešných podmienkach?

Tu začnem opäť krásnou myšlienkou od Williama Arthura Warda: „Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje.“

Súčasný učiteľ by sa mal snažiť kráčať s dobou. Mal by byť otvorený novým nápadom, ako aj novým formám a metódam vyučovania. Jeho snahou by malo byť vniesť do života i učenia detí motiváciu, cieľavedomosť, objavovanie, bádanie i otvorené hodnotenie, ako aj sebahodnotenie. Pre mňa je takýmto vzorom aj náš p. riaditeľ PaedDr. Igor Drexler, ktorý vedie školu i učiteľov správnym smerom. Nebráni sa inovatívnym metódam vyučovania, zapája deti do mnohých nezabudnuteľných projektov a súťaží, spestruje vyučovanie krásnymi aktivitami, či už počas bežných dní, alebo významnejších, ako je Valentín, Deň učiteľov, Deň detí… . Učiteľ by mal byť učiteľom nielen telom, ale i dušou. A on je pre nás všetkých presne takým príkladom.

Aké sú dnešné deti?

Dnešné deti sú presne také, aká je dnešná doba. Majú iné zručnosti a záujmy, ako kedysi. Sú ovplyvnené množstvom informácií, vyspelou technológiou, čoraz menej siahajú po knihách.

Rodičia sú oveľa viac pracovne vyťaženejší, čo sa žiaľ odzrkadľuje aj na správaní a pripravenosti žiakov na vyučovanie. Nie je to však chyba rodičov, ale rytmu tejto doby a my sa tomuto rytmu musíme prispôsobiť. So žiakmi sa dá pracovať, chce to len dostatočnú inšpiráciu, umenie sústrediť sa nie na seba, ale na nich a snahu pripraviť ich do života najlepšie, ako vieme. Odovzdať im svoje skúsenosti, vedomosti, rady a usmernenia.

Čo plánujete s deťmi najbližšie?

Keďže sa blíži letné a hlavne slnečné obdobie, uprednostním pohyb a pobyt v prírode – turistika na Veľké Ostré, spojená so športovými aktivitami, výlet do Oščadnice, kde sa zameriam na spoznávanie tejto krásnej obce, prírody a navštívime tam aj známu Kalváriu.

Samozrejme sa ešte vyberieme aj do Aquaparku v Turčianskych Tepliciach.

Ako najradšej oddychujete, ak si nájdete čas?

Keď už mi zostane nejaký ten čas, tak ho využijem na prechádzku s rodinou, na športovanie,  rada si zájdem aj na dobré divadlo, alebo počúvam hudbu. Pre mňa je oddychom aj kosenie trávnika a skrášľovanie okolia, kde bývam.

Pani učiteľke ďakujeme za rozhovor a prajeme jej veľa úspechov pri práci s deťmi.

Autor: Petronela Hercová

Foto: Mgr. Janeková