Pani Janka Pavlusíková venuje veľkú časť zo svojho času práci s deťmi

Objednávateľ politickej reklamy: Chilli Peppers s.r.o., Sasinkova 1097, Piešťany

Janka Pavlusíková

Na Kysuciach je mnoho šikovných ľudí, ktorých práca je nesmierne dôležitá pre formovanie spoločnosti. Jednou z takýchto šikovných a skutočne zaujímavých osobností je aj pani  Mgr. Janka Pavlusíková, ktorá okrem toho, že sa venuje deťom v CVČ Kysucké Nové Mesto, veľkú časť svojho času trávi aj prácou a aktivitami s deťmi, ktoré sú choré na diabetes, čiže cukrovku.  A keďže práca a život takýchto ľudí je veľkou motiváciou a inšpiráciou pre iných ľudí, urobili sme s pani Jankou rozhovor, aby sme sa o nej a jej práci dozvedeli viac.

Ste veľmi aktívna žena, ktorá sa v živote zrejme nenudí.  Z množstva aktivít, ktorým sa počas roka venujete, obrovskú väčšinu zaberá práca s deťmi. Čo máte na deťoch najradšej?

Objednávateľ politickej reklamy: Jaroslav Šidlo, Litovelská 676, KNM

Áno máte pravdu, aktivít je veľmi veľa aj v práci aj mimo nej, takže „nudiť sa nemám kedy“ J. Na deťoch mám najradšej, keď sa vedia pre niečo nadchnúť, ich radosť, smiech, prirodzenú (nie drzú) úprimnosť, keď dokážu a hlavne chcú rozvíjať svoj talent.

Dnešné deti sú zrejme iné ako kedysi, v čom vidíte najväčšie zmeny?

Áno sú iné. No aj doba sa zmenila. Podstata detského vnímania je rovnaká, no súčasná spoločnosť ich formuje podľa daných  priorít a hodnôt. Deti a mládež sú zrkadlom spoločnosti, v ktorej žijú. Už v útlom veku sú technicky zdatné v práci s IT, málo sa hýbu. S tým súvisí väčší výskyt obezity a mnohých ochorení.  Nový životný štýl detí veľmi úzko súvisí s ich fyzickou slabosťou až nešikovnosťou. Majú prístup k množstvu  informácií, no  veľakrát nevedia posúdiť a vybrať tie, ktoré sú pre nich vhodné. Stráca sa postupnosť spoznávania, prežívania detstva, majú málo zážitkov a tým aj spomienok. Nevedia sa správať s úctou  k prírode, lebo v nej veľmi málo zotrvávajú. Ponúka sa im veľa možností ako rozvíjať záujmy, talent. Niektoré ho majú naozaj veľký, no nechcú ani ony, ani rodičia, aby  ďalej napredovali. Hovorím o deťoch v globále, samozrejme, ešte stále je dosť tých, pre ktoré je odmenou radosť, že skúsili niečo nové, v čom sa našli a chcú to ďalej rozvíjať. Vtedy ma veľmi teší, že som dala  impulz, ukázala smer, ktorý ich doviedol mnohokrát aj k úspechu.

Čo všetko patrí k vašej práci v CVČ Kysucké Nové Mesto?

Práca v CVČ je zameraná hlavne na voľno-časové aktivity pre deti a mládež. Tie sa delia na pravidelnú záujmovú činnosť a príležitostnú záujmovú činnosť. Pravidelná záujmová činnosť sú záujmové útvary, ktoré deti pravidelne navštevujú počas školského roka. V oblasti príležitostnej záujmovej činnosti je to organizovanie olympiád, postupových súťaží vyhlasovaných Ministerstvom školstva a taktiež sem patria  aj rôzne športové a spoločenské podujatia, sústredenia, tábory, ktoré je potrebné organizačne a materiálne zabezpečiť. Samozrejme, na to je potrebné byť organizačne zdatný, mať širší záber a zvládať viacero činností. Myslím, že s kolegynkami sa vzájomne dopĺňame a pomáhame si, veď už pracujeme spolu pekných pár rôčkov. Pracujem na oddelení prírodovedy a techniky, tento rok som vedúcou záujmových útvarov počítačového, folklórneho, volejbalového, plaveckého. Moderujem naše spoločenské podujatia a súťaže. S členmi folklórneho ZÚ účinkujeme na festivaloch, nacvičujem programy, s ktorými vystupujeme na podujatiach,  napríklad  nedávno to bol program  „Vianoce v našom meste“ a mnoho iných. So speváckou skupinou Vajčovky sme dosiahli krásny úspech. Získali sme strieborné pásmo na celoslovenskom kole „Stretnutie s piesňou“ v Dolnom Kubíne. Naša práca teda prináša aj ovocie a to je veľký prínos a motivácia pre deti, aj pre mňa.

Okrem detí v CVČ sa venujete aj detičkám s cukrovkou, tiež prednášate na základných a stredných školách o tejto chorobe. Kedy sa Vaše aktivity začali spájať s týmto ochorením?

Získanie cukrovky u najmladšieho syna Ondreja pred 17-timi rokmi mi vnuklo myšlienku robiť niečo aj s osvetou o tomto ochorení formou prednášok, či organizovaním táborov, rekondičných pobytov a aktivít pre deti a mládež s cukrovkou. Myslím, že ako jediné CVČ  robíme pre tieto ťažko-postihnuté deti takéto aktivity. Za tú možnosť a ústretovosť som vďačná pani riaditeľke CVČ Mgr. Kamile Bendovej a  mestu ako nášmu zriaďovateľovi.

Ako to vyzerá v takom tábore pre detičky s cukrovkou?

Áno. Tábory a rekondičné pobyty  organizujeme v spolupráci so ZO DIAZIL Žilina.  Sú veľmi vítanou formou odľahčovacej služby aj pre rodičov Diáčikov, ktorí si aspoň na pár dní môžu oddýchnuť od merania glykémie, počítania sacharidových jednotiek, nemusia vážiť stravu a byť neustále v strehu, či je dieťa v poriadku. To všetko počas pobytu dieťaťa v tábore preberá na svoje plecia veľmi obetavá  MUDr. Slávka Kyšková a jej kolegyne, za čo im patrí obrovská vďaka, veď bez zdravotného dozoru by som si nemohla dovoliť organizovať tieto pobyty.

Nezabúdajme, že zatiaľ je to ochorenie na celý život, je liečiteľné, no zatiaľ nevyliečiteľné. Preto je veľmi dôležité dieťa pripraviť na to, aby bolo samoobslužné a dokázalo sa o seba postarať aj v prípade našej neprítomnosti. Všetky tieto záležitosti učíme detských diabetikov práve v táboroch, či na rekondičných pobytoch. Spoločne prepočítavame sacharidové jednotky, aplikujeme inzulín, rozprávame im, ako zvládať fyzickú záťaž pri športe, ako zvládať hypoglykemické stavy, ako byť dobre kompenzovaný . Program je úplne rovnaký ako na iných pobytových táboroch, navštevujeme kultúrne pamiatky, športujeme, súťažíme, máme karneval, branný pretek, posedenie pri táboráku. Dávame tak deťom s cukrovkou pocit a zistenie, že sa s týmto ochorením dá plnohodnotne žiť. To je pre mňa vždy hnací motor, keď sú deti spokojné a šťastné.

Keďže v rámci prípravy na náš rozhovor som hľadala informácie spájajúce sa s cukrovkou, zistila som, že existuje aj „Diabetická hymna Slovenska“, ktorú naspievala Zuzana Haasová a Váš syn Jozef. Asi ste sa stretli s Haasovou aj osobne. Aká je?

Áno, stretla som sa so všetkými troma sestrami Haaskami J. Všetci sme spoločne pracovali na tomto projekte. Aj keď bolo na ňom veľa roboty, tá atmosféra pri nakrúcaní a výsledný efekt stál za to J. Zuzka je presne taká ako sa prezentuje, veselá, stále usmiata, plná života a pozitívnej energie.

Je na Slovensku veľa detí s touto chorobou?

Áno, a stále ich pribúda. Kedysi to bol jeden-dvaja diabetici za rok. V minulom roku na detskej diabetologickej ambulancii pribudlo 12 novozistených diabetikov a od januára 2017 je ich už 6.

Okrem toho, že sa venujete deťom s diabetes a deťom všeobecne, medzi Vaše aktivity patrí aj prednášanie na základných a stredných školách o tejto chorobe. Ako na tieto informácie reagujú žiaci a študenti?

Stretávam sa s pozitívnym ohlasom žiakov, študentov, ale aj pedagógov. Prednášam v 7. ročníkoch na ZŠ, kde nadväzujem na učivo o tráviacej sústave a na SŠ, ktoré si prednášku vyžiadajú. Je to edukácia nielen o príznakoch cukrovky, poskytnutia prvej pomoci diabetikovi, ale aj zdravom spôsobe života, stravovaní, pohybe. Toto ochorenie je  doslova  pandémiou  a cukrovka 2. typu sa nezdravým životným štýlom začína vyskytovať už aj u detí a mládeže. Preto je veľmi potrebné sa o tom rozprávať, informovať a klásť dôraz na zdravý spôsob života od detstva. Problémom treba predchádzať a nie ho riešiť až keď začne byť akútnym. Začala som robiť prednášky  spolu s meraniami glykémie aj pre seniorov. U tejto skupiny sa vyskytuje väčšinou cukrovka 2. typu a  práve dodržiavaním správnej životosprávy a pohybu dokážu diabetici svoje výsledky ovplyvniť veľmi pozitívne.

Máte troch synov a všetci sú naozaj veľmi šikovní a talentovaní muzikanti…

Áno, som na nich pyšná J. Najstarší Matej hrá na husle, gitare, spieva, tvorí si skladby na elektrických husliach, má svoj štýl. Jozef je taký multifunkčný muzikant – basa, klavír, gitara, píšťala, harmonika, no a nedá sa mu uprieť krásny hlas J. Ondrej vie hrať na husle, no jeho láskou sú bubny a taktiež dobre spieva. Veľkú zásluhu na rozvíjaní ich talentu a láske k folklóru a hudbe vôbec, má manžel Jozef. Venoval sa im a cibril ich aj v ĽH Vajčovská muzička, kde pôsobili aj pôsobia dodnes, aj keď už nie tak aktívne. Tu by som chcela poukázať na to, že keď má dieťa talent a nemá možno chuť alebo motiváciu ho rozvíjať ďalej alebo nevie sa rozhodnúť, tak práve tu môže rodič urobiť veľa, keď trvá na tom, aby dieťa dokončilo čo začalo a na čo naozaj má. Naši synovia mali tiež zajačie úmysly, ale trvali sme na tom, aby dokončili ZUŠ a sú nám teraz za to vďační.

Hovorí sa že hudba pomáha deťom rozvíjať sa po každej stránke. Vy zo svojich dlhoročných skúseností s deťmi ste tiež toho názoru?

Áno, plne s tým súhlasím. Hudba v živote dieťaťa plní funkciu estetickú, výchovnú, etickú, terapeutickú. Keď všetky spojíme  dokopy prispievame k správnemu vývinu detí . Ich radosť zo spevu a tanca prináša radosť aj nám dospelým, takže sa navzájom obohacujeme J.

Vyzerá to tak, že celá Vaša rodina je spojená s hudbou, tancom a spevom. Spievate, tancujete alebo hráte na hudobný nástroj aj vy osobne?

Áno, celá rodina spievame, ja rada tancujem, no nehrám na žiadnom hudobnom nástroji. Skôr sa venujem príprave a nacvičovaniu programov s deťmi, či moderovaniu.

Máte vôbec čas na oddych? Ako najradšej oddychujete?

Niekedy je to z akcie do akcie, ale áno mám, možno ho nemám veľa, ale mám. Práca s deťmi je aj mojim koníčkom, takže niekedy aj relaxom J. Najradšej prechádzkami do prírody, tam je najväčší zdroj a energie.