Participatívny rozpočet, mestská stavebná firma, či mestskí projektoví manažéri- aj toto odznelo počas predvolebných diskusií

Počas množstva predvolebných diskusií či už v online, alebo reálnom prostredí odznelo mnoho zaujímavých postrehov a návrhov na inovatívne vedenie a riadenie mesta.  Medzi týmito návrhmi odznelo napríklad aj zriadenie mestskej stavebnej firmy, participatívny rozpočet, mestskí projektoví manažéri alebo koordinátori pre rôzne oblasti v meste.

Aby sme vedeli, o čo sa presnejšie jedná, dané návrhy na inovatívne a povedzme transparentnejšie doplnkové formy riadenia mesta, si bližšie rozoberieme.

Ako prvý si predstavíme participatívny rozpočet

Veľmi dobre a podrobne popísala participatívny rozpočet vo svojej príručke občianska iniciatíva „alternatíva zdola“, ktorú v digitálnej podobe zverejnil portál udrzatelne.sk.

Pri participatívnom rozpočte sa presadzuje myšlienka, že starostlivosť o veci verejné, by nemala byť iba v rukách zvolených zastupiteľov, ale mali by sa do nej zapájať všetci občania. V rámci participatívneho rozpočtu je občanom zverená časť výkonnej moci, ktorá im umožňuje rozhodovať o rozpočte mesta, obce či vyššieho územného celku. Občania nerozhodujú o celom rozpočte, ale len o časti, ktorá sa týka oblasti, v ktorej žijú a sú kompetentní sa rozhodovania o participatívnom rozpočte zúčastniť a samospráva má aj ďalšie blahodárne účinky.

Tu je, ale nutné zdôrazniť, že existencia participatívneho rozpočtu vyžaduje komunitnú prácu. Respektíve najskôr musí existovať spoločenstvo ľudí, ktoré žije v určitom prostredí, zdieľa spoločnú životnú situáciu a učí sa spolupracovať, jednať v spoločnom záujme a presadzovať spoločný prospech.  Tento proces, však vyžaduje prítomnosť ľudí, ktorí dokážu vyššie uvedené procesy v komunite koordinovať, teda usmerňovať tak, aby boli v harmónii.

Participatívny rozpočet je  považovaný za prostriedok priamej a univerzálnej demokracie, v rámci ktorej môžu obyvatelia mesta, obce, samosprávne kraje alebo členovia komunít, združení a verejných či neverejných inštitúcií diskutovať a rozhodovať o využití určitej časti rozpočtu.

V praxi to znamená, že mesto,  obec alebo vyšší územný celok v rámci svojho rozpočtu vyčlení  určitú časť, o ktorej využití budú rozhodovať obyvatelia daného územného celku.

Podoba participatívneho rozpočtu nie je univerzálna, teda môže mať viacero podôb.  Občianska iniciatíva „alternatíva zdola“, ale zdôrazňuje, že cieľom participatívneho rozpočtu by nemalo byť len hlasovanie o podpore projektu, v ktorom zvíťazí väčšina nad menšinou, ale malo by sa pracovať  na dosiahnutí zhody  medzi účastníkmi stretnutia.

V akejkoľvek podobe participatívneho rozpočtu musí byť  prítomné prijímanie rozpočtových rozhodnutí členmi miestnych komunít v priebehu cyklov každoročných zhromaždení, stretnutí, diskusií.

Väčšina modelov preto obsahuje tieto základné fázy:

  • obyvatelia na verejných stretnutiach určujú miestne priority a hľadajú spôsoby ako tieto priority naplniť, spomedzi seba si určia zástupcov za svoju rozpočtovú komunitu,
  • zvolení zástupcovia komunity sa bližšie zoznamujú s rozpočtovacím procesom a tvorbou projektov, diskutuje sa o miestnych prioritách a spolupracuje sa s odborníkmi na konkrétnych projektoch,
  • zástupcovia komunity predstavujú projekty na verejných stretnutiach zúčastneným občanom, ktorí na ne dávajú spätnú väzbu, čo znamená, že sa o projektoch diskutuje,
  • následne prebieha rozhodovací proces, kde zástupcovia komunity prezentujú projekty, prebieha usmerňovaná diskusia a rozhodovanie a voľba projektov pre financovanie,
  • v poslednej fáze mesto, obec či vyšší územný celok realizuje vybrané projekty a občania sledujú realizáciu rozpočtových projektov a hodnotia proces.

Občianska iniciatíva vo svojej príručke uvádza aj návod na zavedenie participačného rozpočtu, vďaka ktorému môžu obyvatelia jednoduchšie pochopiť, čo všetko je potrebné, aby vôbec participatívny rozpočet mohol vzniknúť a fungovať.

Prvým krokom pre vznik participačného rozpočtu je:

  1. zriadenie prípravného výboru z občianskych aktivistov, v ktorom môžu byť aj predstavitelia obce, presvedčenie predstaviteľov obce a vedenie obce, aby sa zaviedol participatívny rozpočet a potom predbežná informačná kampaň,
  2. propagačná kampaň v rôznej obrazovej a zvukovej podobe, tlačové konferencie, letáky,  rozhlas, miestna televízia, miestne noviny a podobne,
  3. schvaľovací proces mestským zastupiteľstvom, ktorý sa týka výšky participatívneho rozpočtu a jeho pravidiel…,
  4. určenie zodpovedných osôb, ktoré budú mať participatívny rozpočet na starosti

Základné pravidlá participatívneho rozpočtu schvaľuje zastupiteľstvo, pri zavádzaní participatívneho rozpočtu je potrebné zriadiť webové stránky, tiež miesta, kde sa budú konať stretnutia, zabezpečiť odborníkov na vedenie diskusií, určiť a zriadiť miesta, kde sa budú predkladať návrhy projektov, kde sa budú poskytovať formuláre a iné, okrem toho bude potrebné zabezpečiť  pomoc pri technickom doriešení návrhov a ich hodnotenie a zabezpečiť informačné kanály, ktoré budú priebežne informovať o celom priebehu procesov.

Na Slovensku má zavedený participatívny rozpočet mnoho miest a územných celkov, kde si každý koho táto téma zaujíma môže naštudovať  reálne fungovanie tohto demokratického nástroja.

Aj tieto tri mestá majú participatívny rozpočet:

Autor: Petronela Hercová
Zdroj: udrzatelne.sk, alternativa zdola
Foto: pixabay