Plánovaná „revitalizácia“ mestského parku sa nepáči odborníkom. Zaslali otvorený list primátorovi mesta KNM

Nové vedenie mesta plánuje revitalizáciu mestského parku. Avšak, podľa odborníkov problém neriešia komplexne, s prihliadaním na všetky dopady revitalizácie. Pre začiatok je v pláne výrub 88 drevín. Primátorovi a vedeniu mesta poslali otvorený list, ktorý prikladáme v plnom znení.

Mgr. Marek Súľovský, PhD., 9. Mája 1185/8, 02404 Kysucké Nové Mesto, marek.sulovsky@gmail.com
Mgr. art. Katarína Máčková, Jesenského 1180/8, 02404 Kysucké Nové Mesto, katarina.mackova@gmail.com

Otvorený list pánovi primátorovi Kysuckého Nového Mesta Ing. Mariánovi Mihaldovi

V Kysuckom Novom Meste a Bratislave, 01.07.2019

Vážený pán primátor,

sme zásadne ​proti ​pripravovanej revitalizácii mestského parku v Kysuckom Novom Meste spojenej s ​výrubom 88 ks drevín (oznámenej dňa 7.6.2019 na ​stránke mesta správou o určení obce príslušnej na konanie o výrube, ktorou sa stala r​ozhodnutím Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto z dňa 24.5.2019 obec ​Nesluša,​toho času úradný dokument zo stránky zmizol/bol stiahnutý), a to z dôvodu:

  • neadekvátneho rozsahu výrubu drevín v relatívne malom parku, indikujúcim neprofesionálny prístup k posúdeniu zdravotného stavu a spoločenskej hodnoty drevín.​Mesto nedisponuje dendrologickým posudkom, nevyhnutným k projektu takýchto rozmerov, ktorý by zohľadňoval spoločenskú hodnotu drevín plánovaných na výrub. Zlý zdravotný stav drevín ohrozujúci bezprostredne zdravie a majetok občanov nie je u väčšiny preukázaný. Neobstojí ani argument o nepôvodných drevinách – v parkoch sa vždy vysádzali aj cudzokrajné dreviny, často šľachtené formy. Nepôvodné dreviny nie sú automaticky aj inváznymi drevinami. Samozrejme, nebránime sa citlivému posúdeniu vhodnosti určitých drevín aj z hľadiska alergikov. Prioritou by však malo byť znižovanie prašnosti, keďže mnohé alergie sú spojené so znečistením ovzdušia, nie s peľom.
  • vysokej spoločenskej hodnoty drevín spojenej s ich významnou ekologickou funkciou (​podľa prepočtov a tabuliek by sa spoločenská hodnota označených drevín na výrub mohla vyšplhať až na 100 000 Eur!). Najvýznamnejšou funkciou mestskej zelene (predovšetkým vysokokmenných foriem stromov) je klimatická funkcia – predovšetkým počas leta vytvárajú priaznivejšiu mikroklímu znižovaním výparu z pôdy, zvyšovaním relatívnej vzdušnej vlhkosti, zvyšovaním kondenzácie vodných pár, zmierňovaním teplotných extrémov a prašnosti a v neposlednom rade hluku. Umožňujú tak vonkajšiu aktivitu obyvateľstva aj počas tropických dní (najvyššia denná teplota vzduchu nad 30 °C). V súvislosti s prebiehajúcou zmenou klímy a predpokladaným nástupom „mediteránnej“ klímy do nášho regiónu (suché a horúce letá s vysokým počtom tropických dní) je v meste nízky počet drevín, ktoré by túto funkciu plnohodnotne zastúpili, pričom veľká časť z nich je situovaná práve na území parku. Významná je aj biotická funkcia týchto drevín – park uprostred mesta plní funkciu „oázy“ života, keď poskytuje životný priestor celej rade živočíchov, od opelivého hmyzu (napr. motýle a včely-samotárky) až po hniezdenie užitočných vtákov. Vysoký, košatý strom poskytujúci nám, občanom, tieto služby nevyrastie zo dňa na deň, ani za volebné obdobie – požadujeme preto adekvátny zodpovedný prístup.
  • absencie urbanistickej štúdie, koncepcie tvorby a starostlivosti o mestskú zeleň a klimatického plánu mesta.​ Revitalizácii verejného parku by malo predchádzať vypracovanie štúdie, na základe ktorej by mesto vedelo, ktorými aktivitami, typmi úprav, by mesto chcelo park naplniť. Štúdia by ukázala, či by mesto mohlo rozmýšľať aj nad inými zelenými plochami, ktoré by spĺňali štandardy mestských parkov vo svete. Urbanistická štúdia je nevyhnutnou súčasťou plánovania miest. Keďže Kysucké Nové Mesto nemá schválenú koncepciu tvorby a starostlivosti o mestskú zeleň, koná nesystematicky, jednotlivo a teda chaoticky. Takýto zásadný krok by mal vychádzať z koncepcie presahujúcej jedno volebné obdobie zvolených zástupcov občanov. Koncepcia by mala pritom odrážať aj klimatický plán obce, ktorý takisto absentuje (teda čo chce mesto spraviť preto, aby znížilo svoju uhlíkovú stopu). Preto si myslíme, že by mesto malo mať k dispozícii vypracovaný “Manuál tvorby verejných priestranstiev”, ktorý definuje kritéria kvality verejných priestorov, mapuje súčasný stav, vymedzuje východiská a možnosti prístupov k tvorbe verejných priestorov (napr.: ​mesto Prešov,​Panenská ulica Bratislava)​.
  • neprofesionálneho a netransparentného prístupu k navrhovaniu parkovej úpravy v meste.​ Odporúčame vyhlásenie verejnej krajinárskej súťaže pod záštitou Slovenskej komory architektov, ktorá by mohla navyše priniesť kvalitnejšie riešenie za rovnako veľké náklady potrebné na vyhotovenie projektovej dokumentácie iba jediným zazmluvneným subjektom. Súťaž zapája verejnosť a ďalšie dotknuté strany do verejnej diskusie. Zohľadnenie jej výstupov pri formulovaní súťažného zadania výrazne zvýši šancu na kladné prijatie výsledkov súťaže širokou verejnosťou. Tento postup sa osvedčil už v mnohých mestách po Slovensku a je absolútnym štandardom v Európe. Množstvo príspevkov ponúka možnosť konfrontovať absolútnu pluralitu názorov na konkrétne zadanie. Výsledky následne posudzuje profesionálna porota z danej oblasti. Víťaz sa zúčastňuje na zhotovovaní všetkých stupňov projektovej dokumentácie, čo zaručuje udržanie originality a kvality diela. Takýto postup prináša predpoklad výberu najživotaschopnejšieho diela a v prípade realizácie víťazného projektu aj k zatraktívneniu lokality.
  • absencie pripomienkovania návrhu laickou a odbornou verejnosťou pred samotným úradným konaním. ​Návrhu nepredchádzala verejná diskusia s laickou i odbornou verejnosťou o stave parku a jeho budúcom smerovaní, kde by sa konfrontovali názory mesta, obyvateľov a odborníkov. Nemožnosť participácie občanov neprispieva k dôveryhodnosti postupu riadenia mesta. Občania sa nemohli zapojiť do procesu tvorby tak dôležitého a signifikantného priestoru, akým je mestský park. Domnievame sa, že mesto ani nepovažovalo za dôležité informovať občanov o tejto úprave verejných priestorov, ktorá zmení tvár mesta na niekoľko desaťročí či generácií. Verejná zeleň patrí totiž k rozhodujúcim faktorom kvality života, pričom sa radí k najefektívnejším priestorovým, ochranným, ozdravujúcim i skrášľujúcim prvkom.

Môžeme teda konštatovať, že vedenie mesta nás vedie k ďalšej premárnenej šanci na vytvorenie kultivovaného priestoru pre oddych obyvateľov mesta.​ Atraktivita architektonického diela alebo krajinárskej architektúry, ako aj efektívne využitie potenciálu miesta, všeobecne zvyšujú spokojnosť obyvateľov mesta a majú teda časovo a priestorovo rozsiahlejší dopad na kvalitu života v meste. Súčasné riešenie pôsobí nekoncepčne a genericky a nezohľadňuje estetické, programové ani priestorotvorné kritéria parkových úprav. Týmto jediným možným “riešením” mesto zlikvidovalo šancu získať atraktívny moderný verejný priestor a zároveň do veľkej miery stráca jedno z mála ekologicky funkčne hodnotných území. Vúzemnom systéme ekologickej stability (​ÚSES)​ má mestský park funkciu ​biocentra lokálneho významu,​ preto by sa prípadné zásahy do drevinovej zelene mali obmedziť na nevyhnutnú mieru v záujme jej obnovy a dlhodobého zveľaďovania.​Dovoľujeme si tiež pripomenúť, že park sa nachádza na mieste ​niekdajšieho cintorínu ​a pod jeho povrchom sa stále nachádzajú hroby (300-400), ktoré neboli premiestnené do nového cintorína v Dubí, preto by mali akékoľvek revitalizácie parku brať ohľad aj na túto skutočnosť.

Vážený pán primátor,
Prijmite preto, prosím, tento apel na Vás nie ako snahu o zachovanie status quo mestského parku, ale ako konštruktívnu kritiku občanov, ktorým záleží nielen na mestskej zeleni a životnom prostredí, ale na verejnom priestore vo všeobecnosti. Nateraz sa zdá, že mesto aj 30 rokov po nežnej revolúcii, je naďalej uviaznuté v bludnom kruhu nekompetentných a netransparentných návrhov a bojov s vlastnými občanmi, miesto presadzovania odbornosti a participatívnosti.

S pozdravom
Marek Súľovský a Katarína Máčková

Na vedomie:

Mgr. František Šerík,​zástupca primátora KNM
PaedDr. Emília Becová,​prednostka mestského úradu KNM
JUDr. Ing. Eva Chládková,​hlavná kontrolórka KNM
Ing. Vavrín Randa,​predseda Komisie životného prostredia mestského zastupiteľstva KNM
Ing. Zuzana Kubicová,​MsÚ KNM, Oddelenie výstavby a územného rozvoja, Referát životného prostredia
Mons. doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD.,​biskup Žilinskej diecézy Rímskokatolíckej cirkvi

Uverejnené:

“Občan Kysuckého Nového Mesta” (facebook stránkahttps://www.facebook.com/groups/246490938760974/​)

www.novinyknm.sk

Iniciátori:

Mgr. Marek Súľovský, PhD. Fyzický geograf a geoinformatik. Absolvent Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave so špecializáciou na fyzickú geografiu pre krajinné plánovanie. Venoval sa výskumu zmien krajinnej pokrývky a krajinného rázu, neskôr komplexnému hodnoteniu stanovištných podmienok vinohradov Malých Karpát. V súčasnosti pracuje na Výskumnom ústave vodného hospodárstva v Bratislave.

Mgr. art. Katarína Máčková.​ Architektka. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave odbor architektonický dizajn. Pracovala v popredných svetových architektonických štúdiách v ​Kodani,​ ​Rotterdame a vo ​Viedni.​ Momentálne pracuje pre Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorého hlavnou úlohou je strategické plánovanie a príprava podkladov na dôležité rozhodnutia dlhodobého významu s cieľom transformácie Bratislavy na modernú metropolu.

Otvorený list ďalej podporujú (mená sú v abecednom poradí):

Ing. arch. Ladislav Mandáček. ​Autorizovaný architekt, pracoval vo viacerých projektovych ústavoch a po roku 1989 ako vedúci odd. vystavby a územného rozvoja v KNM. Dlhoročný aktivista v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia v KNM, iniciátor petícií ​proti plánovanej revitalizácii parku ​v 90. rokoch (plánovaný výrub 102 drevín, zozbieraných vyše 3000 podpisov) a ​výstavbe polyfunkčného objektu v ňom (záber 1/3 plochy parku a výrub cca 100 stromov, zozbieraných vyše 1500 podpisov).

Mgr. Eva Pietorová. ​Botanička, bývalá dlhoročná odborná pracovníčka štátnej ochrany prírody (Správa CHKO Kysuce).
Janka Súľovská.​Dlhoročná aktivistka v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia v KNM, iniciátorka petície proti plánovanej revitalizácii parku ​v 90. rokoch (plánovaný výrub 102 drevín, zozbieraných vyše 3000 podpisov)