Rúška v obciach nášho okresu. Kde a za koľko?

Vidieť, že sme národ vynaliezavý, a keď je treba, dokážeme si pomôcť aj sami. Možno by sme si dokázali postaviť svojpomocne aj tie tunely alebo diaľnice, ak by bolo treba.

Situácia ohľadom šíriacej sa pandémie Covid-19 a nedostatku ochranných rúšok zmobilizovala všetkých ľudí, čo majú doma šijací stroj a nepotrebné látky. Niekto sa rozhodol na tom zarábať, niekto si vypýtal aspoň za materiál a robotu a niekto to urobil dobročinne.

Áno, našli sa aj takí, ktorí boli ochotní za jedno rúško pýtať aj 10€ a viac. A prečo? Nevedno. Vrstvy, materiál, prevedenie a aj farby skoro ako všetky ostatné. Len chuť zarobiť je o niečo vyššia.

Sú plátené rúška lepšie a efektívnejšie ako tie jednorázové?

Jednorázové hygienické rúško by malo naozaj slúžiť jednorázovo. Po dobu max. 2 – 3 hodiny. Potom je už takmer nefunkčné. Spomenul to aj premiér SR na jednej zo svojich tlačoviek a vyzval obyvateľov, aby radšej používali tie šité, bavlnené rúška. Bavlnené rúško sa môže použiť viackrát. Stačí ho vyprať, prežehliť (nie pod parou) a môžete ho použiť znovu. Vyzerá to tak, že práve tieto bavlnené sú aj najobľúbenejšie. Niektoré sú jednofarebné, iné zase „trendy“ s rôznymi motívmi vhodné pre parádnikov a parádnice.

Kde nepomohol štát, pomohli samosprávy alebo ľudia sami.

Na Facebooku vznikla otvorená skupina Rúška od nás pre Vás. V nej sa nachádzajú desiatky krajčírok a šikovných žien, ktoré dokážu tieto rúška ušiť a samozrejme ľudia, ktorí tieto rúška zháňajú. Taktiež rúška ponúka aj množstvo osôb v súkromných profiloch.

Samosprávy dali tieto ochranné pomôcky ušiť firmám, prípadne sa do toho pustili sami. Oficiálne vieme o troch, ktoré dodali rúška svojim obyvateľom.

V Radoli ušili 1500 rúšok

Dodávku 1500 rúšok sme kombinovali z rôznych zdrojov, aj preto ich u nás bolo viacero druhov – viacero strihov.  Prvé 3-4 dni sme rozdávali občanom prevažne rúška, na ktoré sme pozbierali materiál po obci a šili nám ich krajčírky so živnosťami vo svojich dielničkách alebo šikovné dámy z Radole. Prvé dni, kým sa podarilo získať rutinu, zvládla jedna šička urobiť 20-30 rúšok, postupne to narastalo. Kusisko roboty odviedli pracovníčky Obecného úradu a tie poslankyne Obecného zastupiteľstva, ktoré nemuseli byť počas týchto dní v práci. Rúška šili, navliekali šnúrky, balili ich do jednotlivých domácností a roznášali ich po obci. Darcov materiálu bolo mnoho z celej obce.
Najdrahšie rúška sme nakupovali po 2,50 Eur a 2,40 Eur podľa strihu. To boli rúška od krajčírskych dielní, ktoré sa preorientovali na túto výrobu a mali aj materiál. Asi polovicu rúšok sme ušili z darovaných materiálov (plachty, obliečky, šnúrky atď.) Za ušitie jedného rúška  sme ponúkli krajčírkam 80 centov a dodali sme im materiál, ktorý darovali občania. Viacero dám venovalo svoju prácu bez nároku na akúkoľvek odmenu. Všetkým patrí obrovská vďaka.  Vyrábať rúška sme začali v pondelok 16. marca a už v sobotu sme mali dodaných všetkých 1500 kusov aj s určitou rezervou, pretože musíme vybaviť aj zamestnancov obce a byť pripravení aj na akúkoľvek neočakávanú udalosť.
Všetci, čo sme rúška roznášali, sme sa stretli s veľmi pozitívnou odozvou. Nie každý si dokázal rúška svojpomocne vyrobiť sám doma. Rúško sa stalo akýmsi zhmotnením toho pocitu, že nikto v tejto ťažkej dobe nie je sám. Boli to často dojímavé chvíle. S týmto ťažkým obdobím sú spojené práve rúška, ako nástroj ochrany tých druhých pred nami samými a zvykli sme si navzájom sa povzbudzovať slovami: „Spolu to zvládneme“. Naozaj platí, že kľúčové je, aby sme všetci boli stále zodpovední, súdržní  a ochotní si navzájom pomáhať.

Starostka Poviny pomáhala manuálne aj finančne

V Povine sa tiež rozhodli pustiť do toho sami. Starostka za 300€ zo svojho platu nakúpila látky, nite, gumičky a začali šiť. Časom sa stali nepredvídané okolnosti a Danka z krajčírskej dielne skončila v nemocnici. Vyčerpanie a únava sa podpísali na zdraví všetkých, ktorí rúška šili. Preto obec ešte dokúpila 200 rúšok za 3,60€ za kus, aby pokryli potreby obyvateľov obce. V súčasnosti sa ešte môžu prihlásiť občania, ktorí rúško potrebujú.

Pre Kysucké Nové Mesto šila súkromná firma a roznášali hasiči

Pre obyvateľov KNM šila súkromná firma 5000 kusov rúšok za cenu 2,20 €/ks, čo je priateľná cena, ale pri výslednej cene 11 000 € to pôsobí dosť netransparentne. Hlavne preto, že to schvaľoval krízový štáb mesta a nie nami volení poslanci. Krajčírských dieľní je tu niekoľko a my môžeme len polemizovať nad tým, na základe čoho sa krízový štáb rozhodol. Obce Radoľa a Povina rozdali rúška všetkým obyvateľom. V KNM sa ušlo len pre seniorov.

Teraz je už asi každá domácnosť zásobená rúškami aj kvôli nariadeniu premiéra SR o povinnosti nosenia rúška na verejnosti. Netreba však zabúdať, že aj tieto balvlnené rúška majú svoju životnosť, a preto ich časom treba aj vymeniť. Možností je veľa, len treba hľadať. Možno aj v spomenutej facebookovej skupine Rúška od nás pre Vás.

Miroslav Janouš